Toto je môj milovaný Syn

Rodičia vedia byť hrdí na svojho syna, zvlášť keď je úspešný a statočný. Na svojho Syna poukazuje aj nebeský Otec na vrchu premenenia.

K tejto veľkej chvíli Ježiš pozval troch svojich učeníkov - Jakuba, Petra a Jána. Petra – Skalu; Jakuba, ktorý sa mal stať prvým apoštolom mučeníkom; Jána – hĺbavca budúcej slávy Apokalypsy.

Všetci traja boli prítomní aj pri vzkriesení Jairovej dcéry. Chcel v nich upevniť vieru v neho, aby ich pripravil na chvíle jeho vlastného utrpenia, symbolicky povedané, na chvíle kríža a smrti.

Videl totiž, že ich začali skľučovať jeho predpovede o utrpení. A tiež si mali napraviť predstavu o Mesiášovi. Veď Peter protestoval proti Ježišovmu utrpeniu; Jakub a Ján si žiadali zas výsadné miesta. No Ježiš ich vychováva. Všetci traja budú o nejaký čas v Getsemanskej záhrade, celkom blízko Pána.

Ale aby nezlyhali a aby uverili vo význam Ježišovho utrpenia, musia sa vopred stretnúť so slávou, ktorá raz obostrie a premôže kríž. Potom pochopia, že v novom kráľovstve cesta k Božej sláve vedie cez utrpenie a kríž.

Utrpenie, kríž a sláva. K tomu slová nebeského Otca – toto je môj milovaný Syn. K čomu nás to povzbudzuje? To nám povie udalosť zo života slávneho spisovateľa Archibalda Josepha Cronina.

Raz, keď bol vo Viedni, vošiel do kostola, v ktorého tichu chcel pookriať. Vonku pršalo. O malú chvíľu ticho narušili ťažké kroky. Keď sa obzrel, videl muža, ktorý niesol paralyzované dieťa k oltáru.

Tam si ho položil, zapálil sviecu na svietniku, do výšky plameňa zdvihol dieťa, ktorému očká žiarili a jeho bledé pery šepkali modlitbu. Keď skončil, vyniesol dieťa z kostola a položil ho do jednoduchého vozíka urobeného z debny. Spisovateľ bol dojatý, preto sa pýtal muža, o čo ide.

On mu odvetil: „Chodievame sem spolu každý deň, aby sme načerpali silu niesť svoj kríž.“ U nich nastávalo premenenie – ich bolesti sa takto menili na odovzdanosť do Božej vôle. Je hodno ich nasledovať.