Pätnásťročný novodobý apoštol

Carlo Acutis bol normálny chlapec, jednoduchý, spontánny, sympatický – stačí pozrieť na jeho fotografiu –, miloval prírodu a zvieratá, hrával futbal, mal mnoho priateľov medzi svojimi rovesníkmi.

Priťahovali ho moderné prostriedky komunikácie, bol nadšencom informatiky a ako samouk vytváral programy na odovzdávanie evanjelia, na komunikovanie hodnôt a krásy. Mal dar priťahovať a bol vnímaný ako vzor.

Každý deň sa zúčastňoval na svätej omši a dlho zostával na adorácii pred Najsvätejšou sviatosťou. Carlo hovorieval: „Ide sa rovno do raja, ak sa každý deň pristupuje k Eucharistii!“

Úryvky sú z homílie kardinála Agostina Valliniho, ktorú predniesol pri beatifikačnej slávnosti Carla Acutisa 10. októbra 2020 v Assisi.

„Carlo Acutis sa dá v určitom zmysle veľmi ľahko nasledovať. Nerobil nič, čo by nedokázal každý z nás,“ hovorí kňaz, vysokoškolský pedagóg Martin Majda.

„Keď si ho porovnáme s Pátrom Piom, ktorý mal nadprirodzené dary, aké človek bežne nemá, mohli by sme si myslieť, že svätosť je nedosiahnuteľná. Ale príklad Carla dokážeme napodobiť všetci, starší aj mládež.“

PÚTNIK NÁDEJE

Svätorečenie eucharistického pútnika v jubilejnom roku s heslom Pútnici nádeje je nadmieru trefné. Hoci sa Carlo nedožil Jubilea 2025, počas pätnástich rokov života bol príkladný pútnik nádeje.

„Čerpal ju od dobrotivého Pána Boha a dával ju ďalej. Doma v rodine, v škole, kamarátom, chudobným – všetkým, s ktorými sa stretol,“ zdôrazňuje Martin Majda.

„Bol si istý, že Boh je dobrý a odpustí nám; že nemáme byť smutní, keď nás trápia hriechy. Ani nemáme upadnúť do beznádeje a zúfalstva, keď prichádza skúška choroby a smrti. V tomto všetkom nám žiari Ježiš a prináša do týchto skutočností svetlo. Carlo si to uvedomoval a do tejto nádeje aj povzbudzoval.“