Duchovná oáza uprostred panelákov

„Salezko“, ako domáci centrum nazývajú, je v betónovej džungli na Tatranskej ulici skutočnou oázou. Medzi bytovkami je trochu ukryté, ale kto ho nájde, objaví veľkorysý, otvorený priestor. Rovnako otvorené sú aj srdcia tých, ktorí sa oň starajú a venujú sa ľuďom hľadajúcim zmysel života.

Pri vstupe na tunajšiu saleziánsku pôdu padne návštevníkom do oka vysoký žltý dom – samotné komunitné stredisko, Kostol Panny Márie Pomocnice a tiež niekoľko ihrísk na futbal, hokejbal či iné športové aktivity.

Našimi sprievodcami sú direktor miestnych saleziánov don Ivo Štofej, spolubrat a vedúci oratória Vladimír Plášek a usmievavá sestra saleziánka Zuzana Šmotláková. Usádzame sa vo veľkej, presvetlenej klubovni, ktorá slúži ako oratórium i herňa, a začíname náš rozhovor.

Direktor Ivan Štofej, sestra Zuzana Šmotláková a vedúci oratória Vladimír Plášek patria k pilierom tunajšieho spoločenstva. Snímka: Lívia Dvorská

ZAČIATKY FARNOSTI

Saleziáni prišli do Banskej Bystrice po páde komunizmu v novembri v roku 1990. Predtým pôsobili v neďalekom Zvolene. „Najskôr bývali naši bratia tu v Sásovej, v štvorizbovom byte, ktorý slúžil aj ako farská kancelária. Kým bol postavený nový kostol, na bohoslužby využívali spolubratia Kostol sv. Antona v Starej Sásovej. O štyri roky neskôr začali stavať tento dom, neskôr pribudol kostol a celé naše stredisko.“

Pozemky daroval biskup Rudolf Baláž, ktorý zriadil aj saleziánsku farnosť. „Na jeho podnet sme sem vlastne prišli. Prvým správcom farnosti bol don Štefan Kovalík, prvá birmovka sa konala v  roku 1992,“ hovorí don Štofej.

Svojho času v saleziánskom dome, zasvätenom donovi Boscovi, bývali aj študenti Teologického inštitútu v Badíne. Do tunajšieho kostola chodí počas školského roka takmer tritisíc veriacich.

V nedeľu mávajú sedem svätých omší. Päť priamo v kostole na sídlisku, ďalšie v neďalekom zariadení pre seniorov na Krivánskej ulici a v kostole v Starej Sásovej.

Návštevníci oratória sem chodia s radosťou. Vládne tu vždy dobrá nálada. Snímka: archív Salezka

KAŽDÝ SI PRÍDE NA SVOJE

„Salezko“ dnes poskytuje štedré priestory na hry a pohybové aktivity, vzdelávanie i duchovný rozvoj. Patria k nim stretnutia, sväté omše, kurzy, pohybové aktivity, tábory, duchovné cvičenia, adorácie či modlitby.

Prízemie a prvé poschodie oratória slúžia pre verejnosť, nad nimi má komunita saleziánov vlastné bývanie. Na svoje si tu príde každý.

Miesta na hru, šantenie, modlitbu, stretká, rozhovory či vzdelávanie je dosť a pre tých, ktorí majú radi pohyb a nevadí im ruch navôkol, je k dispozícii veľká, priestranná herňa so spoločenskými hrami a stolmi na kalčeto či stolný tenis.

Oratóriom sa obvykle nesie smiech, vrava, ale i hudba a veľakrát je súčasťou podujatí tanec. Zväčša tam bývajú stretká a krúžky, takže živo je v oratóriu po celý rok.

Ticho len málokedy. Kto má rád komornejšiu atmosféru či tichšie spoločenstvo, môže sa utiahnuť do jednej z útulných klubovní na prvom poschodí alebo sa modliť v kaplnke.

V programe saleziánov nechýbajú pravidelné či mimoriadne kultúrne a športové podujatia. Snímka: archív Salezka

V STOPÁCH DONA BOSCA

Banskobystrické saleziánske dielo vytvára klasická farnosť so všetkým, čo k tomu patrí – svätými omšami či vysluhovaním sviatostí. Vedie ju duchovný otec Tibor Janúch a podľa dona Iva má okolo dvadsaťpäťtisíc duší. Ďalšou časťou diela je oratórium pre deti a mládež z farnosti.

„Všetci tvoríme jedno veľké spoločenstvo, ktoré ide v stopách a odkaze dona Bosca.“ Voľnočasovými aktivitami pôsobia saleziáni na deti a mládež preventívne, vysvetľuje don Štofej, ktorý je v Banskej Bystrici direktorom tretí rok.

Sestra Zuzana prezrádza, že týždenne sa tam vystrieda aj štyridsať skupín, čo je niekedy aj päťsto ľudí. Vyštudovaná učiteľka sa stala saleziánkou v roku 2001.

Na starosti má tunajšiu trojčlennú komunitu sestier, vedie tiež niektoré stretká, vyučuje náboženstvo a zastrešuje prípravu na prvé sväté prijímanie, na ktoré sa momentálne pripravuje osemdesiat detí.

Ďalších sedemdesiat mladých ľudí sem chodí kvôli birmovke. „Príprava na ňu tu trvá dva roky. Tým, že deti i mladí k nám chodia pravidelne, postupne sa tu udomácňujú a aj po ukončení príprav na sviatosti sa mnohí stávajú členmi našej veľkej saleziánskej rodiny. Stanú sa napríklad animátormi,“ vysvetľuje otec Vladimír.

ZOSTÁVAJÚ VERNÍ

Odchovanci salezka sa doň vracajú, aj keď už dávno vyrástli, zmaturovali či založili si rodiny. Spoločenstvu ostávajú verní a priťahujú nových členov. Všetci sú si navzájom užitoční, každý svojím spôsobom a v rámci svojich možností a schopností. Navzájom sa dopĺňajú.

Často tam trávia čas celé rodiny – rodičia aj ich deti. Pre rodičov, ktorí chcú bližšie porozumieť tínedžerom, poznať ich problémy a nástrahy, je určený napríklad projekt Rodičko. Odborné prednášky, poradenstvo či diskusie sa konajú raz mesačne online.

Matky založili modlitbové spoločenstvo, stretávajú sa jedenkrát týždenne už šestnásť rokov. V kostole, domácnosti či na fare. Otcovia zasa vedú futbalový klub, venujú sa deťom od troch do jedenástich rokov. Do týždňa majú aj päť-šesť tréningov. Ďalší nadšenci zasa hrávajú hokejbal.

Niektoré športové skupiny sa zapájajú aj do celoslovenských súťaží, štátnu ligu nevynímajúc. Preto si aj vytvorili vlastnú značku SSC – Saleziánsky športový klub.

„Môžeme sa pochváliť, že na našich ihriskách začínali aj známi, úspešní športovci. Napríklad Mário Lunter, Tomáš Zigo či Mário Roth,“ prezrádza don Štofej. Dnes sa podľa neho treba deťom naozaj venovať.

„Prevencia pred patologickými javmi by mala byť prvoradá. Doba sa zmenila, uvedomujeme si, že len hrať pingpong nestačí. Tam niekde začali vznikať naše ďalšie aktivity.“

Snímka: archív Salezka

ORIENTÁCIA PRE ŠKOLY

Jednou z nich je aj projekt Orientačné dni, ktorý sa zameriava na preventívnu výchovu v školách. Zrodil sa v spolupráci s českými spolubratmi z Fryštáku a banskobystrickí saleziáni ho pod vedením odborníkov z praxe realizujú už šesť rokov.

Orientačné dni sú vlastne kurzy určené pre žiakov druhého stupňa miestnych základných škôl – pre stredoškolákov a  ich triednych učiteľov. Ak trieda prejaví záujem, strávia v oratóriu plné tri dni.

„Triedne kolektívy sa počas kurzov lepšie spoznávajú, venujú sa spoločným úlohám a aktivitám. Tie ich stmeľujú a zbližujú, pomáhajú im zlepšiť vzťahy a klímu v triede,“ vysvetľuje sestra Zuzana.

„Svojou atmosférou a programom vytvárajú priestor, kde sa žiaci učia spolupracovať, vyjadrovať svoje názory i premýšľať o dôležitých témach. Takto predchádzajú šikane, agresii a iným patologickým javom.“

Pod vedením psychológa či učiteľa využívajú účastníci kurzov všetky formy zážitkovej pedagogiky. Niektorí lektori sú vlastní zamestnanci saleziánov, všetci sú vyškolení v svojom obore, a keďže sú v civile, nevzbudzujú predsudky.

Otec Vladimír dopĺňa, že doteraz v  salezku zrealizovali asi stovku kurzov. Spoluprácu nadviazali s jedenástimi školami – štátnymi i cirkevnými. Kto má záujem, môže kurz absolvovať aj viackrát. Sú triedy, ktoré tam boli aj trikrát.

O kurzy je stále veľký záujem. Po určení termínov sú podľa direktora do týždňa obsadené. Orientačné dni sú podľa ich organizátorov pre všetkých. „Nehovoríme o Bohu, modlení sa, ani nič podobné,“ vysvetľuje otec Plášek. „Napríklad kaplnku počas kurzu predstavujeme ako miesto stíšenia, účastníci sa tu nemusia vyslovene modliť, ale kto chce, môže.“

PESTRÝ SPOLOČNÝ ŽIVOT

Mnohé aktivity a podujatia tunajších saleziánov presahujú úroveň sídliska. Počas letných prázdnin organizujú niekoľko turnusov táborov či športových kempov. Každoročne sa v nich vystrieda 500-600 detí, ktoré obľubujú najmä hrebeňovky a celkovo veľmi pestrý program.

Tábory sú navyše lacnejšie ako komerčné, pretože dobrovoľníci nemajú mzdu a časť peňazí na úhradu nevyhnutných nákladov získavajú saleziáni aj z grantov, z občianskych združení DOMKA a LAURA a z dvoch percent z dane. Aj tento rok čaká bystrických saleziánov a ich farníkov mnoho aktivít.

Najbližšie sa 31. januára pripravujú oslavy svätého Jána Bosca, ale i rodinný ples či duchovné cvičenia pre animátorov. V pláne je tiež záver prípravy na birmovku, finále futbalistov zo saleziánskych stredísk na Slovensku, deň farnosti, pravidelné kurzy Orientačných dní a potom už tradičné letné akcie.