Len sa dali dokopy, už hovorila o svadbe

Koľko ste mali rokov, keď ste sa dali dokopy so svojím budúcim manželom?

Mala som šestnásť a Michal devätnásť. Poznali sme sa však od detstva. Michal má tri sestry, takže som často chodila za nimi, a on sa hral u nás s mojimi staršími bratmi.

V kostole chlapci miništrovali a my dievčatá sme boli v spevokole. Neskôr mal Michal ako animátor na starosti stretko – skupinku, kde som bola aj ja. Tam sme sa začali už lepšie spoznávať, až to prerástlo do lásky.

Kto sa zaľúbil ako prvý?

Najprv mi bolo nepríjemné, že brat mojej najlepšej kamarátky je akosi stále pri mne. Potom mi však kamarátka prezradila slová, ktoré o mne povedal – že sa nevzdá, kým nepochopím, že aj ja ho ľúbim.

Kedy ste to pochopili?

Čoskoro. Keďže som ho vnímala ako kamaráta, nevedela som hneď v sebe odkryť svoje city k nemu, že toto by mohla byť láska. V čase, keď sme ešte ani nerandili, ale on chodil na brigády, mi nabil kredit, aby sme si mohli esemeskovať. Robil aj iné pekné a zdvorilé gestá. A tak mi to potom doplo.

Takže si vás získal svojou neodbytnosťou?

Áno, bol taký otravný, že som o ňom stále premýšľala (smiech). Keďže sme obaja z katolíckych rodín a svoju vieru berieme svedomito, ako prvé som mu povedala, aby rátal s tým, že toto bude vážny vzťah, ktorý sa môže skončiť svadbou. Vypúlil na mňa oči, lebo sme sa práve dali dokopy a ja už hovorím o svadbe. No mala som pravdu.