Ovocie krokov Františka ukáže budúcnosť

Mnohí si pápeža Františka spájajú s tým, že sa snažil reformovať Cirkev. Podarilo sa mu to?

Cirkev musí byť vždy obnovovaná a stále znova a znova reformovaná. Tieto myšlienky siahajú až k svätému Augustínovi – semper reformanda. Pápež František dal na to mnohé konkrétne podnety a  urobil aj mnohé konkrétne kroky. V tejto chvíli nejde o úspešnosť jeho krokov z krátkodobého hľadiska, ale o ovocie z dlhodobého hľadiska. A verím, že to ukáže budúcnosť.

Niektorých jeho nekonvenčnosť a upúšťanie od zaužívaných pravidiel vyrušovali. Dalo sa to vnímať už po zvolení za pápeža, keď jeho prvý pozdrav bol „dobrý večer“ alebo keď odmietol honosné sídlo. Pozorovali ste aj vy túto kritiku?

Pontifikát pápeža Františka bude určite aj z  pohľadu budúcnosti patriť medzi tie veľmi výrazné. Od prvej chvíle sa snažil „rozvíriť“ stojaté vody v Cirkvi a prinášať jemu typický dynamizmus. Vychádzalo to z jeho osobnosti, z kontextu jeho juhoamerického pôvodu, ale určite a predovšetkým z jeho zámeru priblížiť Cirkev viac ľuďom a čoraz viac ju pretvárať na dom pre všetkých.

Zvykol to často opakovať počas synody o synodalite, kde som ho mohol osobne počúvať. Isteže to nemuselo všetkým vyhovovať, pretože to vyžaduje zrieknutie sa určitej pohodlnosti. Ak to vyvolalo aj nejakú kritiku, tak potom to malo zmysel a splnilo svoj účel.

Františkovi prekážala odťažitosť cirkevnej štruktúry od skutočného života veriacich, jej náročný jazyk, duchovná skostnatenosť, zapozeranosť do seba. Zakladali sa tieto pocity na realite alebo hrala rolu aj jeho temperamentnejšia povaha?

Osobnostný charakter nezaprieme, preto aj u neho zohrávala úlohu i jeho povaha. Bolo by však plytké, keby sme všetko vysvetľovali len povahou.

Pápež František reálne vnímal situáciu v Cirkvi a videl, aké je potrebné, aby adekvátne odpovedala na novodobé požiadavky. Podľa jeho vízie Cirkev nemá byť pevnosť obohnaná hradbami, do ktorej je ťažké, ba niekedy až nemožné sa dostať.

Má byť „poľnou nemocnicou,“ teda má operovať na všetkých frontoch, kde sa odohráva súboj o ľudský život a o večnú spásu – tak, ako to robil Ježiš a ako to robili prvokresťanské komunity. Myslím, že jeho koncept „poľnej nemocnice“ bude ešte dlho rezonovať v živote Cirkvi.