Dekanovi teologickej fakulty prislúcha aj starostlivosť o Božie veci

Arcibiskup Cyril Vasiľ, SJ, v homílii okrem iného povedal:

Už svätý Pavol konštatuje, že v spoločenstve Cirkvi sú niektorí ustanovení za pastierov a učiteľov.

Učiteľmi sú najmä tí, ktorí pripravujú iných členov spoločenstva, teda svätých, na dielo služby.

Toto pripravovanie na dielo služby ohlasovania pravdy počas stáročí, osobitne v našej starej dobrej Európe, sa sformovalo do osobitných inštitúcií, do škôl, ktoré si kládli ako svoju prvoradú úlohu ohlasovať pravdu o Bohu, ale i pravdu o človeku.

A kto trochu pozná históriu, vie, že existencia teologických fakúlt na univerzitách nie je výsledok slobody a demokracie posledných tridsiatich rokov.

Hoci podľa niekoho sú tieto fakulty univerzitám na ťarchu alebo len akoby na ozdobu, alebo kvôli prestíži, alebo podľa iných len kvôli finančnej výhodnosti pre druhú stranu.

Ten, kto má trochu vedomosti a zmyslu pre históriu a kultúru, dobre vie, že historický proces univerzít dosvedčuje obrátený postup.

Nie teológia bola prilepená do univerzít, ale od teologických vied sa postupne vyčleňovali ostatné vedy, preto sa popri tejto základnej škole a vede, popri teológii časom zrodili iné školy a vedy.

Pôvodné katedrálne či biskupské školy postupne rozšírili svoju výučbu, a tak k teológii, náuke o Bohu, sa pridružila ako jej pomocníčka aj filozofia, potom slobodné umenia, potom veda o spravodlivom usporiadaní spoločnosti, teda o spravodlivosti a práve, veda o človeku v jeho telesnom rozmere, teda medicína, až sa nakoniec sformoval spôsob náuky, ktorý mal zahŕňať všetko a zrodila sa tak univerzita.

Je zaujímavé vidieť, ako všetky tieto služobníčky či dcéry, či sestry, či sesternice sa postupne osamostatnili, vybudovali si vlastné domy, ktoré nazývajú fakultami, ale predsa si uvedomujú, že ak ich spoločenstvo chce niesť titul všeobecnosti, univerzity, nemôžu obchádzať ani svoj materský dom – fakultu teológie.

A preto je sympatické vidieť aj toto dnešné zhromaždenie, pri ktorom pri ustanovení dekana fakulty teológie sú zastúpení aj iní predstavitelia vied a fakúlt.

Aj toto naše dnešné zhromaždenie je ešte o to výrečnejšie, že za predstaviteľa fakulty teológie, teda školy o Bohu - Theos a o jeho slove – logos, je ustanovený ten, ktorý kedysi viedol fakultu práva, teda inštitúciu, kde sa hľadajú a ustanovujú kritériá medziľudskej i svetskej spravodlivosti, a neskôr viedol celú univerzitu.

Aj keď dekanovi fakulty často prislúcha najmä povinnosť riadenia, usporadúvania, takzvaného manažovania, predsa len v tomto postupnom vymenovaní a životnej dráhe dnes inaugurovaného dekana sa objavovali aj črty akéhosi postupného približovania k podstate veci. Je priam symbolické, že najprv to bola starostlivosť o rozvoj práva, potom starostlivosť o celú univerzitnú inštitúciu, teda starostlivosť o ľudské veci, a teraz v úlohe dekana teologickej fakulty mu bude prislúchať starostlivosť o Božie veci.

Lebo aj keď zdanlivo starostlivosť o teologickú fakultu sa navonok nemusí líšiť od manažovania iných fakúlt s faktúrami, nájmami, zamestnancami, rozvrhom, účtami, pohľadávkami, za tým všetkým v podstate sa má skrývať starostlivosť o Božie veci.

Lebo viesť fakultu teológie – to nie je tak otázkou manažmentu, ale účasťou na učiteľskom úrade Cirkvi.

Marek, chceš vedieť, za koho ťa považujem ja?

Za muža, ktorému bol zverený zodpovedný úrad.

A vieš, za koho v Cirkvi považujú takého človeka?

Za toho, komu znejú slová svätého apoštola Pavla, strašné slová, strašne nekompromisné slová, ale viem, že ti ich môžem pripomenúť s dôverou i odvahou – tebe na povzbudenie, iným na pohoršenie:

„Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.

Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši.

Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.

Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu“ (2 Tim 4, 2 - 5).

Nuž, milý Marek, ctený spektabilis pán dekan, toto rob a my ti sľubujeme, že ti v tom budeme vždy pripravení pomáhať.

Ale akákoľvek je naša ľudská pomoc – to by bolo málo -, človek môže zaváhať, sklamať aj zradiť.

Buď si však istý, že pri takomto postoji môžeš rátať nie s ľudskou pomocou, ale s Božou pomocou.

Pán Boh je nielen vždy pripravený, ale aj vždy verný.