Svätý Ľudovít z Casorie má sviatok 30. marca

Pôvod mena Ľudovít pochádza zo staronemeckého hlut + wig – čo v preklade znamená slávny bojovník.

Arcargelo Palmentieri sa narodil 11. marca 1814 v Casorii pri Neapole.

Svet 19. storočia v ňom dostal novodobého Františka Assiského.

V osemnástich rokoch vstúpil do františkánskej rehole a prijal meno Ľudovít z Casorie.

V roku 1837 bol vysvätený za kňaza.

Pôsobil ako učiteľ chémie, matematiky a fyziky.

V roku 1847 pri rozjímaní v Kostole sv. Jozefa dei Ruffi mal vnútorné osvietenie.

To bol zlom v jeho živote.

Začal rásť vo svätosti a konal obdivuhodné diela na charitatívnom a vychovávateľskom poli.

Zriaďoval útulky pre zanedbané a osirelé deti, osobitne pre dievčatá a pre deti černochov.

Pri Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zriadil azyl pre opustené deti.

V Assisi za jeho pomoci vznikol ústav pre nevidiacich a hluchonemých.

Pri Neapole vybudoval útulok pre starých, opustených a už práceneschopných ľudí.

V časoch silnej nepriateľskej tendencie proti Cirkvi Ľudovít podporil Cirkev, a to prakticky realizovanou sociálnou náukou, ktorú encyklikou Rerum novarum 15. mája 1891 kodifikoval pápež Lev XIII.

Oživil terciárske františkánske hnutie.

Pustil sa do projektov v poľnohospodárstve, do stavieb hospicov, meteorologickej stanice a vedeckého ústavu akadémie náboženstva a vedy.

Bol poradcom dvoch pápežov: Pia IX. a Leva XIII.

V ťažkej chorobe svojou trpezlivosťou mnohých povzbudil na ceste nasledovania Krista.

Zomrel 30. marca 1885 v Neapole.

Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 1993.

Pápež František ho 23. novembra 2014 počas svätej omše na Námestí sv. Petra vo Vatikáne vyhlásil za svätého.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. I. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006