Aj ten, kto nemá vieru, môže hľadať Boha

Rocco z regiónu Kalábria zaslal vo februári do vatikánskeho časopisu Piazza San Pietro svoj list s otázkou, či je možné nazývať sa ateistom a zároveň milovať Boha.

Rocco sa v liste podelil o svoju báseň, ktorá vznikla pri pozorovaní východov a západov slnka a hviezdnej oblohy. Báseň sa končí slovami: „Verím, neverím, absolútne istý ničotou, naďalej túžim po Bohu. Mojou drámou je Boh! Môj nepokoj je Boh!“

A pápežovi položil neľahké otázky: „Ako je možné považovať sa za ateistu a milovať Boha? Cítim potrebu milovať Boha, ale považujem sa za ateistu, alebo možno verím, že ním som, a hlboko vo vnútri hľadám Boha?“

Svätý Otec mu odpovedal slovami svätého Augustína: „Ty si bol vo mne a ja som bol vonku. A tam som ťa hľadal.“ Tieto slová podľa pápeža stačia na to, aby povedali, že tí, ktorí milujú Boha a hľadajú ho s úprimným srdcom, nemôžu byť ateistami.

Podstata problému podľa Leva XIV. nespočíva v otázke viery či neviery. Dôležité je, či Boha hľadáme. „Možno správny rozdiel nie je ani tak medzi veriacimi a neveriacimi, ako medzi hľadajúcimi a nehľadajúcimi Boha.“

Ako uzavrel svoju odpoveď, napokon všetci túžime po láske. „Sme hľadačmi Boha. A v tom spočíva dôstojnosť a krása nášho života.“