Kristus sa zjavuje aj cez našu slabosť

Po týždennej pôstnej pauze sa Lev XIV. vrátil k zamysleniam o koncilovom dokumente Lumen gentium. Na úvod pripomenul základnú skutočnosť, že Cirkev je organizmus, v ktorom spolu funguje ľudský i božský rozmer.

Ľudský rozmer je podľa pápežových slov zrejmý. Cirkev tvoria muži a ženy, ktorí sa vzájomne delia o svoje radosti i námahy. „Ohlasujú evanjelium a stávajú sa znamením prítomnosti Krista, ktorý nás sprevádza na ceste života.“

Cirkev má aj božský rozmer. „Ten nespočíva v nejakej ideálnej dokonalosti alebo v duchovnej nadradenosti jej členov, ale v tom, že Cirkev vzniká z Božieho plánu lásky pre ľudstvo, uskutočneného v Kristovi,“ vysvetlil Svätý Otec. „Cirkev je teda zároveň pozemské spoločenstvo a mystické telo Krista, viditeľné zhromaždenie a duchovné tajomstvo, skutočnosť prítomná v dejinách a ľud putujúci smerom k nebu.“

Cirkev tvoríme my všetci. Niekedy sa nám darí ukazovať krásu evanjelia a inokedy padáme, robíme chyby. Pápež však uisťuje, že práve prostredníctvom Cirkvi a jej obmedzených pozemských aspektov sa zjavuje Kristova prítomnosť a jeho spásonosné pôsobenie. „V tom spočíva svätosť Cirkvi: v tom, že v nej prebýva Kristus a neustále sa daruje prostredníctvom malosti a krehkosti jej členov.“ 

To nás pohýna budovať duchovnú stavbu, Kristovo mystické telo. Jej tmeliacim prvkom má byť láska. „Kiežby všetci mysleli iba na lásku, lebo jedine ona víťazí nad všetkým a bez nej nič nemá hodnotu. Kdekoľvek sa nachádza, všetko k sebe priťahuje,“ citoval Svätý Otec v závere svätého Augustína.