Pomôžme ležiacemu vstať

V tomto príhovore kládol dôraz, aby sa mladí zamysleli nad koreňmi radosti. A hneď vyjadril tú svoju, že je tam s nimi. Hovoril tiež o Máriinej misionárskej radosti – šla za sesternicou Alžbetou hneď, len čo sa dozvedela, že je tehotná.

„Je to zaujímavé: namiesto toho, aby myslela na seba, myslí na inú. Prečo? Pretože radosť je misionárska, radosť nie je pre jedného, má niečo priniesť.“ Treba preto radosť prinášať iným, veď aj pre nás ju niekto pripravil. Toto hľadanie a prinášanie radosti nás môže unaviť, ale nikdy sa netreba vzdať a prestať kráčať.

„Kto zostane ležať, ten už ,odišiel‘ zo života, uzavrel sa pred nádejou a zostáva na zemi. Všimli ste si, že keď treba niekoho zdvihnúť alebo treba pomôcť človeku vstať, pozriete sa naňho zhora? Jediný prípad, keď je prípustné pozrieť sa na človeka zhora, je pomôcť mu zdvihnúť sa.“

Každé kráčanie je o vytrvalosti, preto Svätý Otec pozýva cvičiť sa v kráčaní. „Kráčajte, a ak spadnete, vráťte sa späť; choďte za cieľom. V živote nie je nič zadarmo, za všetko sa platí. Len jedna vec je zadarmo: Ježišova láska!“