Aby centrom bol Ježiš prítomný v Eucharistii

S touto otázkou som sa už neraz stretol, keďže v našich farnostiach mnohí na adorácie radi prichádzajú, ale zároveň zápasia s tým, čo a ako sa modliť.

SLÁVENIE A PRIJÍMANIE

Adorácia Oltárnej sviatosti patrí k prejavom viery v reálnu a osobnú prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii v čase medzi jej slávením a prijímaním. Prečo zdôrazňujem tieto dva momenty?

Pretože každá adorácia má zo slávenia Eucharistie, zo svätej omše, vychádzať a k jej prijímaniu privádzať. Vyplýva to z  príkazu, ktorý Ježiš odovzdal apoštolom vtedy, keď nám túto sviatosť daroval: „Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22, 19).

Tento príkaz by sa dal rozmeniť na drobné: zhromaždite sa na modlitbu, vytvorte spoločenstvo, počúvajte, čo vám Boh hovorí vo Svätom písme, dobrorečte mu, vzdávajte vďaky nad chlebom a vínom, vezmite ich a jedzte a pite ako moje telo a moju krv.

DÔVERNÁ BLÍZKOSŤ

Eucharistia nám bola daná najmä preto, aby sme ju slávili a aby sme ju prijímali. Ale jej uchovávanie vo svätostánkoch, najmä pre sväté prijímanie chorých, priviedlo kresťanov k zvyku prichádzať k Ježišovi prítomnému v  tejto sviatosti na modlitbu v jeho blízkosti.

Práve Ježišova blízkosť určuje charakter modlitby pred Najsvätejšou sviatosťou. Má byť v prvom rade stretnutím s ním, Spasiteľom, ktoré je napĺňané vierou v jeho prítomnosť v Eucharistii.