Postoj lásky k človeku a nenávisti k hriechu
Zachytil som, ako sa Iránci radujú po zabití ajatolláha. Rozumiem ich pohnútkam, keďže žili pod útlakom jeho režimu. Ako kresťan sa s tým však neviem stotožniť. Aký postoj zaujať pri smrti osôb, ktorých úmrtie spoločnosť skôr víta, ako oplakáva?
JAKUB, ILAVA

Ježiš nás učil, aby sme mali záľubu v obrátení hriešnika, nie v jeho smrti. Ilustračná snímka: wikimedia commons
Otázka, ako sa postaviť k smrti človeka, ktorý bol vnímaný ako utláčateľ alebo pôvodca zla, je pre kresťana veľkou morálnou výzvou. Nejde o jednoduchú vec, keďže je konfrontovaný so zlom, ktorého bol obeťou, čo znamená, že je ovplyvnený silnými emóciami, ale zároveň by si mal uchovať postoj rozumu, ktorý má byť motivovaný láskou.
Katolícka morálka nás učí rozlišovať medzi spravodlivou túžbou po konci zla a radosťou z cudzieho nešťastia. Svätý Augustín používa v kontexte boja proti nespravodlivosti obraz lekára a pacienta.
Vyjadruje, že hriešnik je vlastne chorý človek, ktorého duša trpí, a kresťan má mať postoj lekára, ktorý bojuje proti chorobe, ale nie proti pacientovi.
Z hľadiska kresťanskej morálky je teda správny postoj lásky k človeku a nenávisti k hriechu. Aj najväčší hriešnik zostáva Božím stvorením, bol stvorený na jeho obraz. Na druhej strane, nenávisť voči neprávosti je vyjadrením lásky k Božej spravodlivosti.


