Sviatosť zmierenia nemá byť strašiakom. Je to predovšetkým stretnutie s milosrdným Otcom, ktorý nad nikým neláme palicu, ale teší sa zo svojho dieťaťa.
Dôstojnosť každej ľudskej osoby sa prejavuje v slobodnom konaní podľa vlastného svedomia, ktoré je naším vnútorným hlasom. Senzitivita svedomia je otázka, ktorá zamestnáva mnohých.
Liturgické gestá a postoje sú výrazové prostriedky, ktoré pri liturgii konáme svojím telom a ktorými zdôrazňujeme to, čo sa deje v našom vnútri. Napríklad státie je znakom úcty, slobody a pripravenosti; sedenie naznačuje počúvanie; kľačanie pokoru a poklonu; zopäté ruky sú symbolom prosby, sústredenia a podobne.
Podľa kánonických evanjelií pri postavách Nikodéma a Jozefa z Arimatey ide o mužov z radov Židov, ktorí po Ježišovej smrti na kríži zabezpečili dôstojné pochovanie jeho tela.
Predkladaná otázka prezrádza, že čitateľka rozmýšľa o otázkach viery a duchovného života a nekoná svoju modlitbu len ako zvykový úkon. Pre veriaceho je skutočne dôležité zaoberať sa významom modlitby.