Nezabudnime si pribaliť kôš na odrobinky

Chesterton rozpráva príbeh o dvoch chlapcoch, ktorí dostali na jeden deň možnosť vybrať si, či byť na svete najväčší, alebo maličký.

Každý si vybral svoju verziu a večer sa stretli, aby sa porozprávali o svojich zážitkoch. Veľký bol z celého dňa veľmi unudený. Nezažil nič pekné, všetko bolo každodenné, nezaujímavé, prázdne.

Keď sa totiž stal obrom, svet sa zmenil. Urobil jeden krok a bol v Afrike, dva kroky a bol v Austrálii. Oceány boli ako kaluže po daždi a Himaláje ako kopčeky na pieskovisku.

Naopak, maličký sa stratil v tráve doma v záhrade, no cítil sa, akoby bol v najhlbšej džungli. Steblá trávy boli ako obrovské stromy, kaluže po daždi oceány a malý mravček ako obrovské zviera, ktoré mu však nijako nechcelo ublížiť.

Prežil nádherný deň plný zážitkov, nových objavov a vecí...

Nastavenie srdca

Tento príbeh nám hovorí dôležitú pravdu. Nie je podstatné, kde a akí „veľkí“ sme, ale ako sa pozeráme na ľudí a veci okolo nás.

Môžeme sa pozerať unaveným, opotrebovaným, prázdnym a bezduchým pohľadom, alebo pohľadom plným obdivu, objavovania, kontemplácie. Všetko závisí od nastavenia nášho srdca.

Tak ako mávame niekedy na očiach šedý zákal, môžeme mať na srdci všedný zákal. Všetko sa nám zdá obyčajné, každodenné, nudné.

Aj ľudí okolo seba začíname vidieť ako chodiace stromy, ako veci, ktoré môžeme využiť a potom odhodiť. Zovšednieva nám aj láska, aj vzťahy.

Niekto tak môže precestovať celý svet a vráti sa domov unudený a ustatý, takže potrebuje dovolenku na zotavenie po dovolenke.

No iný môže prežiť nádherné chvíle aj doma, vo vlastnej záhrade. Niekto sa nevie najesť preto, že má okolo seba veľa pecňov chleba. Iný dokáže žiť z odrobiniek...

Bohatí na odrobinky

Z tých odrobiniek, ktoré sa spomínajú v evanjeliách, kde sa hovorí, ako Ježiš vzdával vďaky nad chlebom a zrazu bolo dosť pre každého. A ešte sa nazbierali koše plné odrobín.

Možno práve toto je spôsob, ako prežiť nádherne svoju dovolenku, svoj oddych. Keď sa budeme baliť, nezabudnime si vziať kôš na odrobinky.

Potom do toho koša zbierajme všetko, čo zažijeme, prejdime si deň s pohľadom plným vďačnosti a každý večer si odložme do nášho koša nejakú ďalšiu odrobinku. Postupne ich bude čoraz viac. A vždy, keď niečo pribudne, budeme bohatší.

Bez všedného zákalu

Nastavme si srdce na kontempláciu, očistime si pohľad aj svoje myšlienky od všedného zákalu a pozerajme sa na svet okolo seba s obdivom.

Práve to znamená zbierať odrobinky, to znamená prežiť nádhernú dovolenku. Či už niekde v ďalekých krajoch, alebo doma, vo vlastnej záhrade.

Možno sa nám to tak zapáči, že kôš na odrobinky nezahodíme, ale budeme ho používať aj počas všedných, pracovných dní.

A možno zistíme, že tento štýl života je nádherný a že vždy máme čo ponúknuť sebe aj svojim drahým. Vôbec nevadí, že to bude iba malá odrobinka.