Duchovne precítila život v kláštore

V mojom živote sa udiali viaceré vážne zmeny. Už dlho som sa cítila v zmätku, akoby „odpojená od seba“. Tápala som v hľadaní vzťahu k Bohu a spôsobu, ako ho prehĺbiť. Potrebovala som priestor a čas, aby som si ujasnila nasledujúce kroky v živote.

Stráviť nejaký čas v Kláštore cisterciánok Abbaye de la Fille v mestečku Romont navyše s možnosťou zlepšiť si francúzštinu mi prišlo do cesty ako dar.

„Deň začíname spoločnou modlitbou o 4.20 ráno, ale nemusíš sa na nej zúčastňovať.“ Pri oboznamovaní sa s denným harmonogramom sa mi táto veta javila ako vtip, pretože môj dovtedajší život sa niesol v duchu carpe diem. Nielen čo sa týka ranného vstávania, ale aj celodenného režimu.

Keďže som mala prácu s nepravidelnou pracovnou dobou a tiež som typ takzvanej nočnej sovy, režim som nemala žiadny. Počas pobytu v kláštore som s rehoľníčkami zdieľala ich systém dňa so všetkým, čo k tomu patrí. Činnosti sú vyvážené s ohľadom na potreby a duchovný rast človeka.

Priestor dostáva spiritualita, rozvoj intelektu, ale aj práca a odpočinok. Čo sa týka práce, šlo skôr o nenáročnú manuálnu činnosť, ktorá zároveň umožňuje ďalšie vhĺbenie a kontempláciu. Keď som potrebovala v niektorej oblasti viac priestoru, sestry mi vyšli v ústrety a našli sme spoločnú cestu.

Všetko, čo prinášali dni, som prijímala nejako prirodzene. Nepripadalo mi náročné žiť dennú rutinu, necestovať, zachovávať mlčanlivosť. Denné sväté omše, spoločné obedy, určitá slávnostná atmosféra, všadeprítomná radosť a pokoj naokolo.

Rehoľníčky sa mi stali matkami, skutočnými sestrami, učiteľkami i priateľkami. Prijali ma a štedro sa o všetko so mnou delili. Vytvorili mi dokonalé zázemie. Spolu so mnou aj bez slov úprimne prežívali radosť i smútok.

Ak niekde v sebe tiež zacítite tú tajomnú rezonanciu, neváhajte a choďte. Ja som získala mnohonásobne viac, než som dala. Našla som svoj druhý domov.