Kňaz s odkazom pre dnešnú dobu

Štefan Šmálik sa narodil ešte v čase silnej maďarizácie na pomedzí Vysokých a Nízkych Tatier v Šuňave 18. decembra 1908. Pochádzal z piatich detí manželov Jozefa a Márie Šmálikovcov. Vďaka výborným výsledkom na gymnáziu bol vybratý na ďalšie štúdia vo francúzskom Dijone. Tam sa zdokonalil vo francúzštine, v latinčine a hebrejčine. Po maturite sa vrátil na Slovensko a nastúpil na teologické štúdiá v Spišskom Podhradí. Okrem teologického vzdelania sa hlbšie zoznamoval aj s históriou.

Po kňazskej vysviacke z rúk biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1934 jeho prvým kaplánskym miestom sa stal Tvrdošín. Popri plnení kňazských povinností bol požiadaný tunajším richtárom, aby pomohol so spracovaním mestského archívu. Svoje poznatky publikoval v periodikách. Ďalšie pastoračné pôsobisko bolo Liptovský  Mikuláš a potom obec Hybe, kde bol počas druhej svetovej vojny ustanovený za farára. Navštívil ho aj chorvátsky jezuita Stjepan Tomislav Kolakovič a na jeho podnet vstúpil do Kolakovičovej rodiny. Požiadal o uvoľnenie z diecézy a išiel do Bratislavy vyučovať na reálne gymnázium náboženstvo.

Problémy nastali, keď moc v štáte preberajú komunisti, pre ktorých sa nábožensky aktívny kňaz stal nebezpečným. Pretože šíril vieru a poslúchal pápeža, odsúdili ho za vlastizradu na 13 rokov väzenia. Prešiel mnohými väznicami (Praha-Ruzyň, Jáchymov, Leopoldov, Valdice), kde sa stretával s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi i laikmi s podobným osudom. V roku 1962 bol na amnestiu z väzenia prepustený a začal pracovať ako robotník.  Intenzívne sa venoval štúdiu histórie. Známe je jeho dielo Boží ľud na cestách.

V roku 1965 opäť získal štátny súhlas a stáva sa správcom farnosti v Liptovskom Trnovci.  Z Trnovca prichádza v roku 1971 po druhýkrát do Tvrdošína.
Po čiastočnom náboženskom uvoľnení nastávajú roky tvrdej normalizácie a obmedzovania náboženskej slobody. Kňazov nútia vstúpiť do Pacem in terris, limituje sa vyučovanie náboženstva na školách. Napriek tomu otec Šmálik všetko zvládal. Fara bola otvorená pre všetkých. Tajne písal, tvoril. Jeho práce sa šírili ako samizdaty po celom Slovensku. Stal sa uznávaným teológom a historikom aj za hranicami. Hoci bol často pozývaný na kongresy, nedostával súhlas na vycestovanie.

V roku 1983 podpísal list adresovaný prezidentovi Gustávovi Husákovi za prepustenie zatknutých františkánov v akcii Vír. Za tento podpis bol z Tvrdošína preložený do Oravského Bieleho Potoka. Keďže farnosť bola menšia, zostávalo mu viac času na literárnu činnosť. Na novom mieste ho navštevovalo veľa ľudí, niektorí tajne v noci, aby pomohli písať duchovné samizdaty. Po roku 1989 ho pozývali prednášať a diskutovať po celom Slovensku. Iba jeho zdravie mu už v tom bránilo. Zomrel 21. decembra 1991 v Oravskom Bielom Potoku. Jeho samizdaty sú veľmi cenným dokumentom o pôsobení Cirkvi v podzemí.

V našich srdciach zostal ako vzdelaný a nesmierne skromný kňaz, ktorý sprítomňoval hlbokú vieru a lásku k Cirkvi a národu. Nech nám je vzorom aj ľudský odkaz jeho života: Aby človek človeku bol vždy človekom.