Otvoril srdce pre každého

Nedá mi, aby som sa nepodelil o skúsenosti s kňazom, ktorý mal vždy načúvajúce srdce. Tu je niekoľko postrehov z jeho kňazského života. Ignác Kramár sa narodil 31. októbra 1945 v Slovenskej Novej Vsi. Odmalička disponoval veľkou ochotou pomáhať. Vždy vravieval, že tam prežil radostné detstvo. Ako spomínala jeho zbožná mama, zastal si akúkoľvek úlohu v domácnosti: „Aj vylíčil, keď bolo treba.“

V treťom ročníku Strednej zdravotnej školy v Trnave v ňom dozrela túžba stať sa kňazom. V úsilí ho povzbudzoval a duchovne viedol Ján Repiský, ktorý v tom čase pôsobil na biskupskom úrade ako ceremoniár. Vďaka Bohu prišlo politické uvoľnenie, a tak začali na teologickú fakultu v Bratislave prijímať študentov nielen z gymnázií. V jeho prípade to bolo na druhý raz.

Diakonskú vysviacku prijal z rúk vtedy na Slovensku posledného aktívneho rožňavského biskupa Róberta Pobožného (1890 - 1972). 
 

Príklad nielen pre kňazov
 

Za kňaza ho 19. júna 1971 vysvätil českobudějovický biskup Josef Hlouch (1902 - 1972) v Trnave. Prvým kaplánskym miestom sa stalo Nové Mesto nad Váhom. Farárom v Čachticiach bol v rokoch 1973 – 1983 a v tom istom roku odišiel do Paty, kde pôsobil až do roku 1999.

Miloval svojich farníkov a tí mu svoju náklonnosť prejavovali aj po odchode z farnosti. Nezabúdali na neho. Svoje pastoračné pôsobiská sa usiloval pozdvihnúť materiálne i duchovne. Svedčia o tom mnohé kňazské a rehoľné povolania, ktoré vzbudil.

Svoje o tom vie aj farár z Jaslovských Bohuníc Marián Vivodík (49): „Moje povolanie dozrievalo pod jeho krídlami. Bol to on, ktorý mi dal čítať prvú náboženskú literatúru, povzbudzoval v práci s mladými, učil ma mnohým veciam. Aj manuálne nás zapájal do práce. Brával nás často na duchovné výlety či púte.

Naučil ma - a v tom bol pre mňa vzorom, ako sa prihovoriť každému človeku a ako byť ku každému štedrý. Vždy mal v kufri auta niečo, čo rozdával. Ďakujem mu za príklad obetavého kňaza, za to, že som mohol byť jeho súčasťou. Za usmernenia v seminári, ale aj v pastorácii mladého kňaza. Nech mu Pán odmení jeho ľudskú dobrotu nebeským dobrom.“
 

Rehoľná cesta
 

Mnohí netušili, že mladí kňazi Ignác Kramár a Jozef Labuda navštevovali v Havlíčkovom Brode opáta Bohumila Víta Tajovského (1912 – 1999). Zoznámila ich Emanuela Mária Mesíčková SPraem (1912 – 1982). V domove pre seniorov v obci Věž totiž počas komunizmu pôsobili sestry premonštrátky. Keďže opát Tajovský nemal štátny súhlas, chodieval tam spovedať a slúžiť sväté omše.

Po náležitej príprave si Ignác Kramár tajne v roku 1976 obliekol rehoľné rúcho a v roku 1979 zložil večné sľuby. Aj na základe odporúčaní opáta Tajovského ho 19. februára 1999 zvolili za opáta koadjútora. Opátsku benedikciu prijal 17. apríla 1999 z rúk pražského arcibiskupa, kardinála Dominika Duku. Zo zdravotných dôvodov odstúpil v roku 2013.
 

V Želive vykonal veľa dobrého
 

K jeho pôsobeniu v kanónii sa nám vyjadril aj súčasný opát Jaroslav Jáchym Šimek OPraem (68): „Stretávali sme sa na kapitulách našej kanónie. Vnímal som ho ako kňaza skutočne Bohom požehnaného, ktorý má v láske všetkých ľudí okolo seba. Jeho hlavným znakom bola dobrota a záujem o každého z bratov.

Bol skutočne náš otec, veľkorysý, srdečný, chápajúci. Čo sa týka účinkovania v Želive, najviac by som vyzdvihol snahu čo najviac otvoriť kláštor verejnosti. Počas jeho služby v opátstve sa začalo s rekonštrukciou kláštora, čo bolo práve spojené s touto víziou. Začali sa tu konať rôzne duchovné stretnutia, semináre, kultúrne podujatia a podobne.

Svojím pričinením priviedol do našej kanónie niekoľko mladých bratov, ktorí sú pre ňu reálnym prínosom. Myslím, že môžem povedať, že nám týmto všetkým odkázal i túžbu v tomto jeho duchu ďalej pokračovať, ísť ďalej v stopách, ktoré tu zanechal.“ 

Prostredie kláštora sa stalo duchovnou oázou pre veriacich i hľadajúcich.

Opát Bronislav Ignác Kramár OPraem dôsledne napodobnil zakladateľa rehoľného spoločenstva sv. Norberta (1082 – 1134): „Bol som pri dvore, žil som v kláštore, stál som vo vysokých čestných úradoch Cirkvi a všade som sa naučil, že nie je nič lepšie, ako odovzdať sa celkom Bohu.“

Nech mu dobrotivý Boh odplatí jeho pastiersku starostlivosť a udelí odpočinutie večné.