V deň Ankiných narodenín sa obrátil aj umrel

Peter a Viera sú manželmi 28 rokov. Sú vďační Domčeku vo Vyskej nad Uhom, lebo veria, že vo formácii potomstva piatich detí im pomohli tamojšie aktivity, ktorých sa ich deti pravidelne zúčastňovali, najprv ako účastníci, posledné roky aj ako dobrovoľníci.

Posledný polrok rodinu trápilo, že Petrov strýko, ku ktorému mal Peter z maminých bratov najbližší vzťah, vážne ochorel. Okrem zákernej rakoviny im spôsobovala obavy aj starosť o strýkovu dušu. Už 40 rokov totiž nepristupoval k sviatostiam.

Modlila sa celá rodina
Priebeh choroby bol rýchly. V istej chvíli bolo príbuzným jasné, že viac ako za uzdravenie je potrebné modliť sa za šťastnú smrť. Modlili sa Petrovi rodičia, bratia, deti aj mnohí ďalší.

Rodičia najmä Novénu odovzdanosti či Korunku Božieho milosrdenstva, Peter so svojimi dievčatami ruženec a s manželkou deviatnik k Panne Márii ustavičnej pomoci.

Petrov brat bol prosiť za strýka aj pri Ankinom hrobe v nedeľu 8. júla. Všetci dúfali, že strýko sa napokon stihne vrátiť k Bohu, hoci tomu nič nenasvedčovalo. Naďalej totiž odmietal prijať sviatosti.

Urýchlený prevoz
Deviatnik k Panne Márii sa domodlili štvrtok 12. júla. Ešte v ten deň strýko príbuzným oznámil, že sa rozhodol ísť do hospicu, čo predtým odmietal. Petrov brat teda začal podnikať potrebné kroky.

Prisľúbili mu nástup od pondelka, no už v piatok ráno im volali, že sa uvoľnilo miesto a môže prísť hneď. Keď to chcel Petrov brat oznámiť strýkovi, ten mu už nedvíhal telefón.

„Brat hneď volal rodičom, aby ho šli pozrieť. Keď sa tí vrátili zo svätej omše, búchali mu na dvere, ale strýko už nevládal otvoriť. Dvere museli vyvaliť hasiči,“ približuje dramatické chvíle Peter. Strýka urýchlene previezli do hospicu a celá rodina tŕpla, čo bude ďalej.

Krížová cesta s Ankou
Peter s rodinkou sa hneď rozhodli zintenzívniť modlitby. Hneď na druhý deň, v sobotu, udalosti nabrali zaujímavý spád. Práve v ten deň začínala v ich farnosti Veľký Šariš odpustová slávnosť Škapuliarskej Panny Márie.

Tá sa niesla v duchu motta „Vo svetle blahorečenia Anky Kolesárovej“. Dohodli sa, že Krížovú cestu s Ankou, ktorou celá slávnosť začínala, obetujú za srýka, podobne ako aj sv.omšu, ktorú slúžil hosť otec Pavol Hudák z Domčeka. Hneď na druhý deň, v sobotu, udalosti nabrali zaujímavý spád.

Nechcete sa očistiť?
V sobotu ráno zašiel Petrov brat za strýkom spolu s kňazom, hoci mal obavy,či ho neodmietne.

„Keď rehoľné sestričky urobili ujovi potrebnú hygienu, kňaz mu navrhol: Keď ste sa očistili takto zvonka, nechcete sa očistiť aj zvnútra?“ opisuje Peter situáciu, na ktorú strýko, prekvapivo, reagoval súhlasom. Vyspovedal sa, prijal Eucharistiu aj pomazanie chorých.

Stihol to
Keď večer toho istého dňa kontrolovali sestričky pacientov, o trištvrte na desať strýko žil. O desiatej už nie. Ani lekár nepredpokladal, že všetko bude mať taký rýchly priebeh.

V jeden deň stihol strýko dohnať to, čo odmietal 40 rokov – spoveď aj prijímanie. Petrovi blízki veria, že to bolo aj na Ankin príhovor.

Zaujímavú súvislosť si pritom všimol Petrov brat: keď už sedel počas pohrebu pri truhle, uvedomil si, že všetko sa to stalo 14. júla, na 90. výročie Ankiných narodenín. „Som starý chlap a tečú mi slzy,“ vyjadruje Peter svoju vďačnosť.

Príbeh strýka je jedným z tých, ktoré dokazujú, akú moc môže mať sila príhovoru.