Editoriál 12/2024

Neznamená to, že nám skúšky ohňom podsúva, aby zistil, či sme jeho daru hodní. Ale určite sa pri nich naučíme byť vďační za veci, ktoré bežne dostávame – z lásky, od druhých, od manželského partnera. Veď tak ľahko zabúdame, že to nie je samozrejmosť. A stávame sa niekým iným...

Podľa štatistík sa približne štyridsať percent manželstiev na Slovensku rozpadá. Žiaľ, aj tie uzatvorené sviatostne. „Zamerať sa treba viac na prípravu než na zachraňovanie ťažko riešiteľných situácií, ktoré dospeli k rozchodu. Pod prípravou myslím aj kresťanskú výchovu k hodnotovému systému,“ vysvetľuje arcibiskup Cyril Vasiľ (s. 4 – 5).

Mladí ľudia sa nezriedka sobášia v kostole preto, lebo je to pekné, alebo preto, že to chcú rodičia. Pred Bohom si sľúbia lásku a vernosť v dobrom i v zlom. No po pár rokoch príde návrh rozviesť sa a otázka, či by Katolícka cirkev nemohla byť zhovievavejšia. „Zodpovednosť za manželstvo je v  prvom rade záležitosťou manželov. Katolícka cirkev chráni posvätnú inštitúciu manželstva a tiež bráni a musí brániť neodvolateľnosť sľubu, ktorý si manželia navzájom odovzdali pred Bohom a pred Cirkvou,“ hovorí cirkevný sudca Spišskej diecézy Peter Majcher (s. 8 – 9).

Manželstvo nemá byť trápenie, ale prameň radosti, tolerancie a neutíchajúcej lásky. No je to dar, o ktorý sa treba starať.