Editoriál 15/2024

Hoci sám povedal, že si nevie ani len predstaviť bolesť skutočných rodičov mladých ľudí, ktorí v ten deň pri nešťastnej nehode prišli o život, nezdráhal sa vyjadriť tú svoju. Po stretnutí s otcami dvoch mŕtvych dievčat, ktorých označil za chlapov veľkej viery, povedal: „Niekedy však aj viera potrebuje pomôcť."

Azda každý z nás už položil Bohu otázku jeho Syna: „Prečo?“ Myslím, že keď človek kladie túto otázku, prýštiacu až zo dna utrpenia, jedinou odpoveďou mu môže byť ticho. Tiché slzy, tiché objatie. Ešte aj modlitba je tichá...

Ako matka som sa mnohokrát pýtala Panny Márie: „Ako si to mohla vydržať? Ako len si to mohla vydržať? Toľkú bolesť...“ A bála som sa, že v takejto skúške by som možno nedokázala obstáť. Preto teraz celým srdcom myslím na rodičov týchto detí, ktoré si Boh tak náhle povolal, a snažím sa, hoci na diaľku, „pomôcť ich viere“. Lebo som presvedčená, že spojená modlitba nás všetkých mnoho zmôže.

Toto číslo Katolíckych novín malo byť venované téme radosť. Odložili sme ju doslova zo dňa na deň, pretože aj keď je radostné poveľkonočné obdobie, v čase bolesti treba k radosti, ktorá nepochádza z tohto sveta, dospieť postupne, malými krôčikmi, tak ako pomáha Božia milosť. Túto radosť nám napokon prináša naša viera v život so zmŕtvychvstalým Kristom.