Editoriál 16/2024

Hovorí sa, že opakovaný vtip už nie je vtip. A ten o tom, že správna katolíčka má smutný pohľad a bledé líčka, je už ošúchaný natoľko, že dnes si už hádam každý z nás uvedomuje, že takáto definícia by skutočne platiť nemala. 
Marián Špacai 16.04.2024
Editoriál 16/2024

Naopak, zo srdca kresťana má aj vo všedné dni vyžarovať radosť z veľkonočného Kristovho víťazstva tak, aby zasiahla jeho okolie. Len tak ho môže meniť na krajšie miesto na zemi a sprítomňovať v ňom Božiu slávu. 

Na dôležitosť pestovania kresťanskej radosti vo svojom vnútri chceme upriamiť pozornosť v aktuálnom vydaní Katolíckych novín. Ako ju neudusiť ani v chorobe, odmietnutí či iných ťažkostiach, nám ukazujú viacerí svätci, na čele so svätým Františkom (s. 3). Po príklady usmievavých nasledovníkov Krista však netreba chodiť len do minulosti, máme ich aj okolo seba, stačí sa porozhliadnuť. Rehoľník Filip Andrej Čierny sa smeje každú chvíľu. „Snažím sa však kontrolovať, aby som sa nesmial bez príčiny,“ hovorí (s. 4 – 5).

O tom, že aj autority, ktoré požívajú prirodzenú vážnosť, povzbudzujú do radostného prežívania viery, svedčí pastiersky list, ktorý práve na túto tému napísal biskup Stanislav Stolárik (s. 8). Radosť ako kresťanskú pečať približuje v rubrike Duchovná obnova i augustinián Juraj Pigula (s. 12).

Nech teda radostnéaleluja nevyprchá z nášho srdca ako vôňa veľkonočnej údenej šunky a klobások z našich kuchýň, ale nech v ňom ostáva po celý rok. Ba čo viac, nech sa z nášho srdca skrze úsmev a milé slovo derie von – k priateľovi, susedovi, neznámemu človeku na ulici.