Je nedeľa. Stojím na pražskom Karlovom moste už ikstýkrát a neprestáva ma uchvacovať výhľad na okolie. Rozmýšľam, ako je možné, že veci, ktoré podliehajú zmenám, priťahujú moju pozornosť stále rovnako. Zadívam sa na nebo, na Otca, ktorý je nemenný, ktorý je ten istý včera, dnes i naveky, ktorý je stále so mnou, pre ktorého som nenahraditeľná, a pýtam sa, prečo moja láska chladne a nepodobá sa tej na začiatku môjho príbehu s Bohom.
Monika Šimoničová 23.04.2024
Ponáhľam sa na svätú omšu, počúvam homíliu, sledujem pozdvihovanie hostie. Uvedomujem si, že do môjho „galilejského úžasu“ sa vkradla všednosť. Je to jeden z dôvodov, pre ktoré málo prijímame Eucharistiu, a pritom je pre život katolíka nenahraditeľná. „Je to jediná matéria na zemi, ktorá vie, čo je večnosť“ (s. 3).
Udržiavať vzťah živý a večný je možné len tak, že ho budeme sýtiť. Nestačí dodržať predpis o nevyhnutnom jednom prijímaní za rok. „Koľkokrát do roka sa naješ? Každý deň?“ pýta sa liturgista Vojtech Nepšinský, „tak by si mal aj svoju dušu kŕmiť každý deň. Eucharistia je dar par excellence. Je to najcennejšie, čo máme“ (s. 4 – 5).
Cesty k nej sú rôzne. Väčšina z nás na túto cestu nastúpila v detstve, keď sme prijali Ježiša do čistého detského srdca. Niektorých si však Ježiš pritiahol neskôr. Prečítajte si svedectvá spoluveriacich, ktorí pristúpili k prvému svätému prijímaniu v dospelosti (s. 16 – 17).
Nech prijímame Eucharistiu ktorýkoľvek raz, nech je to ako po prvý raz. Modlím sa, aby nám tá chvíľa stretnutia nikdy nezovšednela
Súvisiace články
Milada Čechová 23.07.2024
Povedala som si, že najlepšie bude, keď sa na starobu opýtam svojho desaťročného vnuka.
Monika Šimoničová 16.07.2024
„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte. Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa ani kedy najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.“ Keď som si čítala evanjelium tejto nedele, zdalo sa mi, že to Ježiš nevraví apoštolom, ale nás všetkých i mňa osobne pozýva na plavbu do tichých zátok. Lebo sa často zmietame v mori povinností, nemáme čas ani na pokojný obed a riadny spánok, nieto ešte na svoju dušu, vzťah so sebou samým a s Bohom.