Editoriál 18/2023

Vracali sme sa potme z dobrovoľníckej činnosti, od bytového domu nás delili posledné metre. Zastali sme na križovatke, dávali prednosť a vtom zozadu náraz...

Po krátkom spamätaní sme išli zistiť, čo je s vodičmi ďalších áut, a zavolali sme policajtov. Prišli rýchlo a zdokumentovali všetky fakty.

O pár dní nato som ochorela. Po „babských trikoch“ neostávalo nič iné, len navštíviť obvodného lekára. Do dvoch dní sa mi uľavilo.

Priznávam, mohla som na vyšetrenie zájsť skôr.

Policajti, lekári, záchranári, hasiči, vojaci. Často zaznávaní, hoci nám pomáhajú, liečia nás, hasia požiare doslovné a neraz aj tie emočné, ochraňujú nás.

Odhodlane pracujú aj v nepriaznivých podmienkach, na hranici, ba i za hranicou svojich limitov. Preto je náš rešpekt a naša dôvera k nim základom úspechu ich služby (s. 3 a 8).

Pre mnohých je to splnený sen (s. 18 – 19), ku ktorému sa však museli dopracovať štúdiom, náročnou telesnou previerkou, psychologickým testom, výcvikom.

A predsa aj oni potrebujú povzbudenie a duchovné pohladenie. „Môžeme byť akokoľvek silní a vytrénovaní, no na každého raz príde kríza a niečo sa nás dotkne,“ vraví biskupský vikár Jozef Paluba (s. 4 – 5).

O príslušníkov ozbrojených a záchranných rezortov sa stará Ordinariát OS a OZ SR (s. 6 – 7).

Pridajme sa k  starostlivosti o nich už len tým, že si ich budeme vážiť a modliť sa za nich.