Editoriál 22/2023

Električkár. Toto slovo mi napadne ako prvé, keď počujem meno Alojz Tkáč. Nie v degradujúcom zmysle, práve naopak! Alojz Tkáč bol kňaz, ktorý neprestal žiť duchovné povolanie ani vtedy, keď ho prenasledovali mocní. Nemali však šancu, lebo to, čo budoval vo svojej duši, mu nikto zakázať ani vziať nemohol.

Zuzana Artimová 30.05.2023
Editoriál 22/2023

Vynikal skromnosťou, dobrotou a pracovitosťou. Trpezlivo, kameň po kameni, budoval Košickú diecézu, ktorú Ján Pavol II. povýšil na arcidiecézu.

Keď v roku 1995 zavítal do Košíc, stalo sa niečo nevídané-neslýchané: prvý košický arcibiskup si prebral pálium priamo z pápežových rúk. Hovorí sa, že radosť rozdávaním rastie.

Ľudskosť Alojza Tkáča rástla aj s každým darovaním krvi. Nikdy sa tým nevystatoval. Koľkým ľuďom pomohol, vie iba Boh.

Informácia o jeho úmrtí nás v  redakcii zastihla v  čase, keď sme pripravovali každoročnú novokňazskú prílohu.

Arcibiskup Tkáč vysvätil desiatky kňazov a vedel, aká je to Božia milosť, keď konečne nadíde tá chvíľa – veď jeho samého prijali do kňazského seminára až na štvrtý raz.

Neľahkú cestu ku kňazskému povolaniu prešiel i Milan Sýrny. Katolíckym novinám porozprával o známej hladovke v bratislavskom seminári aj o tom, prečo sa mohol stať kňazom až po 43 rokoch.

O svoj jedinečný príbeh kňazského povolania sa s nami podelil aj Jozef Pöstényi, SDB, ktorého tajne vysvätil Ján Chryzostom Korec.

„Povedal mi: Keď sa to niekto dozvie, ideme do basy aj ty, aj ja,“ zaspomínal si v rozhovore don Jozef. Bohu vďaka za príklady ich kňazských životov.