Editoriál 34/2019
Aj pápeži chodili bosí. Neveríte? Je to tak: napríklad pápež Pius X., ktorého si od roku 1954 uctievame ako svätého (v liturgickom kalendári si naňho spomíname 21. augusta), tiež chodil naboso.
Zuzana Artimová 20.08.2019
Keď ešte Giuseppe Melchiorre Sarto ani nechyroval o tom, že raz bude stáť na čele Katolíckej cirkvi; teda keď mal desať rokov a začal navštevovať gymnázium v Castelfranco Veneto, chodil tam zo svojej rodnej obce Riese peši a dokonca bosý, aby si neničil topánky.
Pokiaľ máte na záver leta v pláne dovolenku v Taliansku, môžete sa cestou k moru zastaviť v múzeu, ktoré sa nachádza v rodnom dome Pia X. Medzi exponátmi je aj socha mladíka s vyhrnutými nohavicami a topánkami prehodenými cez rameno. Pár metrov za ňou je už busta svätého Pia X. a jeho pápežský erb. Kompozícia tvorí veľmi pekný príklad toho, ako Boh koná v našich životoch (strany 10 – 11).
Úplne iný „oddych“ si vybrali počas prázdnin mladí ľudia na Katarínke, a to bez mobilov, elektriny, hodiniek, tečúcej teplej vody či civilizovanej toalety. Viete si to predstaviť? Na desať minút možno áno, ale čo tak na dva týždne? Naša kolegyňa Mária Bilá sa vybrala zistiť, prečo zrúcaniny Kostola a Kláštora svätej Kataríny v lesoch Malých Karpát na západnom Slovensku priťahujú už 25 rokov mladých mužov a ženy. Prezradíme len titulok - Opraviť ruiny kláštora aj svojho života; zvyšok si prečítajte na stranách 16 – 17.
Čítate Katolícke noviny po dobrom rodinnom nedeľnom obede? Alebo si ich otvoríte pri káve a koláčiku? Všimli ste si, ako jedlo zbližuje ľudí; aj rozhádaných či dokonca úplne neznámych? O tom, prečo je dôležité spoločné stolovanie, píše kňaz Tomáš Jellúš SJ v Duchovnej obnove (s. 8 – 9).
Tak dobrú chuť a príjemné čítanie.
Pokiaľ máte na záver leta v pláne dovolenku v Taliansku, môžete sa cestou k moru zastaviť v múzeu, ktoré sa nachádza v rodnom dome Pia X. Medzi exponátmi je aj socha mladíka s vyhrnutými nohavicami a topánkami prehodenými cez rameno. Pár metrov za ňou je už busta svätého Pia X. a jeho pápežský erb. Kompozícia tvorí veľmi pekný príklad toho, ako Boh koná v našich životoch (strany 10 – 11).
Úplne iný „oddych“ si vybrali počas prázdnin mladí ľudia na Katarínke, a to bez mobilov, elektriny, hodiniek, tečúcej teplej vody či civilizovanej toalety. Viete si to predstaviť? Na desať minút možno áno, ale čo tak na dva týždne? Naša kolegyňa Mária Bilá sa vybrala zistiť, prečo zrúcaniny Kostola a Kláštora svätej Kataríny v lesoch Malých Karpát na západnom Slovensku priťahujú už 25 rokov mladých mužov a ženy. Prezradíme len titulok - Opraviť ruiny kláštora aj svojho života; zvyšok si prečítajte na stranách 16 – 17.
Čítate Katolícke noviny po dobrom rodinnom nedeľnom obede? Alebo si ich otvoríte pri káve a koláčiku? Všimli ste si, ako jedlo zbližuje ľudí; aj rozhádaných či dokonca úplne neznámych? O tom, prečo je dôležité spoločné stolovanie, píše kňaz Tomáš Jellúš SJ v Duchovnej obnove (s. 8 – 9).
Tak dobrú chuť a príjemné čítanie.
Súvisiace články
Monika Šimoničová 23.04.2024
Editoriál 17/2024
Je nedeľa. Stojím na pražskom Karlovom moste už ikstýkrát a neprestáva ma uchvacovať výhľad na okolie. Rozmýšľam, ako je možné, že veci, ktoré podliehajú zmenám, priťahujú moju pozornosť stále rovnako. Zadívam sa na nebo, na Otca, ktorý je nemenný, ktorý je ten istý včera, dnes i naveky, ktorý je stále so mnou, pre ktorého som nenahraditeľná, a pýtam sa, prečo moja láska chladne a nepodobá sa tej na začiatku môjho príbehu s Bohom.
Marián Špacai 16.04.2024
Editoriál 16/2024
Hovorí sa, že opakovaný vtip už nie je vtip. A ten o tom, že správna katolíčka má smutný pohľad a bledé líčka, je už ošúchaný natoľko, že dnes si už hádam každý z nás uvedomuje, že takáto definícia by skutočne platiť nemala.