Keď sa stanú veľké dejinné udalosti, vždy ma pri rozhovoroch s ľuďmi, ktorí ich zažili, zaujíma, čo v danej chvíli robili. Väčšinou sú to úplne jednoduché odpovede a obyčajné veci. Žili svoj bežný život, pracovali, učili sa, nakupovali, varili, upratovali, cestovali. Keď však do toho nečakane zaznela informácia, že sa stalo to a to, všetko bolo zrazu inak. Celý život sa obrátil hore nohami... No potom sa opäť musel vrátiť do normálu, lebo sa aj naďalej muselo pracovať, učiť, starať sa o domácnosť, variť, prať.
Zuzana Artimová 22.08.2023
Ako sa hovorí, život ide ďalej. Deje sa to v „malých“ i „veľkých“ veciach, deje sa to jednotlivcom i národom. No niekedy sú ujmy také veľké, že zasiahnu celé generácie. Napríklad generáciu, ktorá zažila 21. august 1968 a všetko, čo po ňom nasledovalo.
A táto generácia ovplyvnila aj tú nasledujúcu, lebo má spomienky, o ktorých treba rozprávať, a príbehy, ktoré treba vypovedať. Od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa uplynulo 21. augusta už 55 rokov. Svet bol v šoku. Ani pápež Pavol VI. neskrýval bolesť a úzkosť, ktoré mu zovreli srdce.
„Zdá sa, že sila zbraní chce znova rozhodovať o osudoch národa, o jeho nezávislosti a jeho dôstojnosti,“ povedal. Bola to vážna rana mieru a slobode. „Dal by Boh, aby táto rana nebola smrteľná,“ dodal Pavol VI., horlivý apoštol mieru.
Veril, že ani rozličnosť kultúr a záujmov by nemala prekážať snahe zachovať medzinárodné právo a spoluprácu medzi ľuďmi. Pápežova nádej, že tento poľutovaniahodný konflikt bude možné čestne a pokojne vyriešiť, sa stala skutočnosťou až o dvadsať rokov. Jeho výzva na „pokoj poriadku“ je stále aktuálna. Aby život mohol vždy ísť ďalej...
Súvisiace články
Monika Šimoničová 23.04.2024
Je nedeľa. Stojím na pražskom Karlovom moste už ikstýkrát a neprestáva ma uchvacovať výhľad na okolie. Rozmýšľam, ako je možné, že veci, ktoré podliehajú zmenám, priťahujú moju pozornosť stále rovnako. Zadívam sa na nebo, na Otca, ktorý je nemenný, ktorý je ten istý včera, dnes i naveky, ktorý je stále so mnou, pre ktorého som nenahraditeľná, a pýtam sa, prečo moja láska chladne a nepodobá sa tej na začiatku môjho príbehu s Bohom.
Marián Špacai 16.04.2024
Hovorí sa, že opakovaný vtip už nie je vtip. A ten o tom, že správna katolíčka má smutný pohľad a bledé líčka, je už ošúchaný natoľko, že dnes si už hádam každý z nás uvedomuje, že takáto definícia by skutočne platiť nemala.
