Editoriál 4/2023

Odvtedy svet mnohokrát potemnel a ja som sa mnohokrát zatúlala a spadla. A mnohokrát bolestne pochopila, že obrátiť sa nestačí v živote len raz. A že nie vždy to musí byť radostné, aj keď vždy je to krásne.

Moja priateľka mi raz povedala, že mi tak trochu, v úvodzovkách, závidí to dobrodružstvo, ktoré som zažila pri obrátení na vieru. Ja som jej zasa „závidela“, že nikdy bez viery nebola. Že nepoznala prázdnotu, zúfalstvo a beznádej, aké môže zažiť človek bez viery.

Ani tisícnásobnú prázdnotu, zúfalstvo a beznádej, ktoré zažije, keď ju stratí. Moja priateľka je ako dobrý anjel – v najvnútornejšej komnate svojho srdca vždy mala a má zažaté pre Ježiša. Je to veľký dar. Ale nemýľme sa.

Tento dar je tu pre všetkých, nielen pre vyvolených. Ježiš stále klope, a ak treba, aj búcha na dvere nášho srdca. Stačí otvoriť, prevziať dar a s ním aj zodpovednosť zaň. To neznamená, že už nikdy nespadneme.

Dôležité však je, ako po páde zareagujeme. Ja som sa musela naučiť kľačať aj na veľmi obitých kolenách... Milí čitatelia, prijmite naše pozvanie zamyslieť sa prostredníctvom KN nad darom obrátenia v živote.

Poďme spolu ďakovať, že Boh obracia naše srdcia ksebe, a žasnúť nad príbehmi viery – od apoštola Pavla až po náš vlastný.