Editoriál 44/2023

Veľkým požehnaním je mať v posledných okamihoch pri sebe kňaza. „Vždy som v strese, aby som stihol zomierajúcemu vyslúžiť sviatosti,“ vraví františkánsky kňaz Silvester Michal Poliak, ktorý sa venuje nemocničnej pastorácii a na telefóne je dvadsaťštyri hodín sedem dní v týždni.

„Nikdy sa nebojte osloviť kňaza, aby vyslúžil pomazanie chorých. Je to sviatosť, ktorá má nesmiernu silu a slúži na posilnenie ducha i tela,“ odporúča (s. 4 – 5).

Život nám pripravuje bolestné chvíle rozlúčok. Je ťažké prísť o milovaného. „Dá sa však modliť za to, aby sme zvládli osamelosť a prázdno, čo cítime. Musíme ísť ďalej, veď máme poslanie, ktoré treba plniť,“ povzbudzuje Adriana Čurajová, ktorá smrteľnej tragédii čelila už v detstve (s. 16 – 17).

Hoci sa bohatstvo pozemského života smrťou končí, je to len koniec prvého dejstva. Za touto oponou je Otec, Ja som, vzkriesenie a život, živý chlieb. Kto v neho verí a sýti sa ním, bude žiť naveky.

Milí čitatelia, v tomto „svätom“ dušičkovom období vás chceme povzbudiť v nádeji. V nádeji, že svätosť nie je nedosiahnuteľná. Je to niečo, čo Boh ponúka každému z nás. A našim drahým zosnulým, ktorí čakajú, kým uvidia slávu Boha, pomáhajme modlitbami.