Editoriál 49/2023

Po vysokej škole sa mi naskytla príležitosť učiť v škole, kde bolo nemálo rómskych detí. Priznávam, sprvu to nebolo jednoduché. Neviem, či som sa trápila viac ja alebo ony. Po čase sme si začali nachádzať k sebe cestu. Ja som upustila od predstavy, že ich „prerobím“ podľa seba, a deti zas boli otvorenejšie na spoluprácu.

Nakoniec sme spolu po vyučovaní hrali futbal, piekli palacinky či odriekali si sladkosti, ktoré sme dali ešte núdznejším. S Rómami treba budovať vzťah rovnako ako s ostatnými. „Mať človeka rád. Mať o neho záujem, vypočuť ho, pochopiť,“ radí sestra Tamara Talapková, ktorá sa venuje pastorácii Rómov v Lomničke (s. 3 a 8).

Nikto si nemôže vybrať, kde sa narodí. „Každý si však zaslúži šancu a aby sme sa na ňom my ostatní snažili nájsť to pekné. Je na nás, aký pohľad zvolíme, či budeme v osadách pozerať len na to zlé, alebo budeme hľadať i to dobré,“ hovorí sestra Silvia Zábavová z Congregatio Jesu, ktorá pôsobí v najväčšej rómskej osade v Jarovniciach.

Boli sme sa pozrieť, ako sa z mladých Rómov postupne stávajú šikovní ľudia s maturitou a pastorační pracovníci (s. 6 – 7). Rómska mentalita je iná ako naša. Je živšia a spontánnejšia.

Pochopíme ju, ak vystúpime z komfortnej zóny ako dobrovoľníčka Johanka (s. 19). Namiesto predsudkov voči Rómom začnime „predskutkami“. Na úvod aspoň modlitbou za nich, za nás.