Ako potešiť spovedníka

Prehľadná, stručná, bez „zbytočných omáčok“. Tak by sa dala charakterizovať knižka brožúrkovitého charakteru, ktorej autorom je český teológ Aleš Opatrný. Vymenované atribúty ocenia tí, ktorí chcú čo najrýchlejšie a najjasnejšie odpovede – milovníci dišpút a úvah sa musia poobzerať po inom titule. 

Úžasná sviatosť 
„Niekedy mi je dosť smutno, keď vidím, ako sú kajúcnici takpovediac fascinovaní svojimi hriechmi a ich vyznávaním, nie však živým Bohom, bez ktorého ide iba o ľudské pozhováranie sa.

A tiež ma vždy mrzí, keď v spovednici stretnem dospelého človeka, ktorý prijíma túto sviatosť ako kedysi v detstve, ale v dospelosti s ňou nič neurobil. Najviac mi je však ľúto tých kresťanov, ktorých v spovednici asi nestretnem, pretože vnímajú sviatosť zmierenia ako niečo odpudzujúce, ‚neprístupné’ alebo nepochopiteľné,“ vyznal sa v úvode autor. 

Celá jeho kniha je tak akoby natiahnutou rukou k (nielen) týmto typom spovedajúcich sa. Autor sám píše, že nechce ani tak „zdôrazňovať, ako je táto sviatosť potrebná, ani nakoľko a kedy je povinná, ale chcel by som ukázať, aká je úžasná“. 

Snímka: archív SSV 

V jednotlivých krátkych kapitolkách sa preto dotýka obáv či nejasností, ktoré mnohí majú  v súvislosti so spoveďou. Oboznamovacia a vecná forma naznačujú, že Opatrný chce svojho čitateľa viac informovať, až sekundárne formovať, čo je v prípade podobných príručiek akiste kladom. 

Skutočná tvár človeka
V druhej časti knihy môžeme nájsť aj spovedné zrkadlá, ale ešte predtým aj kapitolku o spytovaní svedomia, ktorá je sama osebe skvelým zrkadlom nášho vnútra – čitateľa navodí zamyslieť sa napríklad nad tým, prečo si vlastne spytuje svedomie, čo pri spytovaní svedomia hľadá alebo ako spozná, čo je dobré a čo zlé.

Spovedné zrkadlá, ktoré autor ponúka, zaujmú hĺbkou a dôkladnosťou otázok aj zameraním sa na rôzne roviny ľudského života (trebárs spytovanie svedomia podľa manželského sľubu, pre motoristov, pre vážne chorých...).

Ako však uvádza autor, „majme na pamäti, že spovedné zrkadlo nie je ani nemôže byť nástrojom, po použití ktorého môže mať človek slastný pocit, že vykonal kompletnú inventúru svojho života, nič nevynechal, na nič nezabudol (...).

Zrkadlo je vždy len zrkadlo, rozhodujúca je skutočná tvár človeka, teda skutočný život navonok i  vnútri, a to nielen pred spovedným zrkadlom, ale pred živým Bohom.“ 

Plnší život s Bohom 
Knižka Ako potešiť spovedníka môže byť dobrým pomocníkom a spoločníkom v čase, keď nás v súvislosti s ňou kvária rôzne pochybnosti alebo keď jednoducho chceme viac pochopiť a prehĺbiť prežívanie tejto sviatosti.

Svoje uplatnenie by určite našla aj vo výbave čerstvého katechumena či birmovanca.  

Možno aj s pomocou nej sa z každého čitateľa bude stále väčšmi stávať „kajúcnik, ktorý nebude ani tak šťastný preto, že má spoveď za sebou, ako skôr preto, že má plnší život s Bohom pred sebou.“