Reštaurátorstvo je radosť, česť i rehoľa

Po zvítaní si hneď v obývačke všímame pôsobivú drevorezbu Piety. Štefan Siváň prezrádza, že je to dar od jeho otca, ktorý bol rezbár rovnako ako jeho starý otec a založil rezbárske sympózium v Babíne na Orave. Odtiaľ pochádza aj náš hostiteľ.

„Priťahovalo ma drevo samo osebe. Otec mi vždy dal nejaký kúsok, aby som z neho niečo vytvoril, pričom mi aj pomáhal. Podnecoval ma, aby som sa neskôr vydal na umeleckú dráhu.“

CESTA K REŠTAURÁTORSTVU

Študentské časy prežil na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, kde študoval rezbárstvo. Po jej absolvovaní sa však rozhodol pre reštaurovanie, s ktorým mal prvý kontakt ešte pred nástupom na strednú školu.

„V Tvrdošíne sa vtedy obnovoval hlavný oltár v miestnom kostole. Otec ma tam vzal, aby mi poradili, čo sa týka kresby, keďže som sa pripravoval na prijímacie skúšky. Bol november a v kostole bolo veľmi chladno. Vtedy ma to od reštaurovania odradilo,“ spomína s úsmevom. Napokon ho však vyštudoval na VŠVU v Bratislave.

JEDEN SMER S MANŽELKOU

Tam sa zoznámil aj so svojou manželkou Danielou. K umeniu mala tiež blízko odmalička. Otec Peter Krupa bol maliar, grafik, sochár, výrobca divadelných bábok a pedagóg na miestnej ZUŠ-ke v Spišskom Podhradí. „Každú nedeľu sme absolvovali prechádzku v meste a prírode. Otec mal vždy pri sebe aspoň skicár, kde si všetko zaznamenával.“

Spočiatku rozmýšľala nad štúdiom kunsthistórie alebo etnografie. Jej otec sa venoval aj folklóru a zberateľstvu a ju to priťahovalo. Napokon však voľba padla na štúdium reštaurovania závesného obrazu na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Košiciach.

Atribúty svätých, ktoré spoznávala ešte ako dieťa počas návštev rôznych kostolov, ju potom priviedli k myšlienke pokračovať v reštaurátorskom odbore na VŠVU v Bratislave.

PRÁCA S NÁDHERNÝMI DIELAMI

Medzi prvé nezabudnuteľné reštaurátorské počiny Štefana Siváňa patrí práca na hlavnom barokovom oltári z dreveného artikulárneho evanjelického kostola v Kežmarku. „V tom čase som nastúpil do reštaurátorských ateliérov v Levoči. Bola to veľká česť dostať sa hneď v začiatkoch k takejto vzácnej pamiatke. Súčasťou oltára boli postavy ukrižovaného Krista, Mojžiša a Árona.“

Neskôr participoval na obnove bočného gotického oltára Panny Márie Snežnej v Bazilike sv. Jakuba v Levoči, reštauroval sochy anjelov.

„Už len to, že som prišiel do kontaktu s týmito nádhernými dielami, ktoré boli staršie ako diela Majstra Pavla, bola pre mňa neoceniteľná skúsenosť.“

Daniela zasa rada spomína na dva veľkoplošné dvojmetrové barokové obrazy Stigmatizácie sv. Františka Assiského a sv. Lucie z Kostola sv. Vavrinca v Brutovciach. „Nadchlo ma prevedenie malieb, ktoré som konfrontovala s inými dielami ich autora Imricha Jagušiča. Vytvoril napríklad obrazy pre bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie v Kostole sv. Jána Evanjelistu v Poprade-Veľkej.“

Spomína si na ťažkosti pri renovácii tohto oltára. „Podložka plátna obrazu z nadstavca bola nalepená na preglejke a značne perforovaná. Skalpelom som pomaly oddeľovala plátno od preglejky. Bolo to veľmi náročné, ale napokon sa to podarilo.“

REŠTAURÁTORSKÝ TANDEM

Spolu s manželom sa podieľali na rekonštruovaní bočných oltárov sv. Antona Paduánskeho a Panny Márie z Kaplnky sv. Michala na Ľubovnianskom hrade. Štefan pomáhal Daniele pri retušovaní obrazov, hoci jeho doménou je socha.

„Väčšinou je každý artefakt, ktorý ideme obnoviť, zložený z tabúľ a sochárskej výzdoby. Ja sa špecializujem na tabuľové maľby a obrazy, manžel reštauruje architektúru a sochy. Naše práce sa prelínajú, takže môžeme navzájom konzultovať.“

Spolu sa podieľali na odbornom ošetrení mnohých výnimočných sakrálnych pamiatok a nie je neobvyklé, že pritom objavia nové fakty. Výskumom bočného oltára Panny Márie v Kostole Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí sa napríklad zistilo, že socha Panny Márie z niekdajšieho gotického oltára je vlastne socha sv. Kataríny Alexandrijskej z dielne Majstra Pavla – zachoval sa malý fragment z pre ňu príznačného atribútu kolesa.

Nazretím do ateliéru zisťujeme, na čom manželia pracujú v súčasnosti. „Máme rozpracovaný bočný oltár sv. Antona Pustovníka a bočný oltár Panny Márie z  Kostola sv. Juraja v Spišskej Sobote.“ Pri identifikácii autora boli nejasnosti. „Uvažovali sme o tom, či socha sv. Antona mohla byť dielom Majstra Pavla z Levoče, ale to sa nepotvrdilo.“

Nedávno dokončili reštaurovanie bočného oltára Smrti Panny Márie v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. „Tento gotický oltár s prvkami neogotiky a starších barokových zásahov bol poskladaný zrejme z dvoch oltárov. Utvrdili nás v tom rozdiely, ktoré sme počas reštaurovania objavili.“ Pri tomto diele pomáhala Daniela Štefanovi s reštaurovaním sôch.

NOVÉ TECHNOLÓGIE A VÝSKUM

Manželia pôsobia v reštaurátorskej branži takmer tridsať rokov. „Stále sa musíme riadiť určitým kánonom, ktorý vyplýva z konkrétneho diela. Pri reštaurovaní stredovekých diel je takmer isté, že sa stretnete s klasickým podkladom, či už s polychrómiou, alebo maľbou. To znamená, že pri nich už vieme, s čím môžeme počítať. Ale čím je dielo novšie, tým je to komplikovanejšie,“ vysvetľuje Štefan.

Pomáhajú im však nové techniky výskumu a zobrazovania. „Pri výskume si vieme poradiť napríklad infračervenou reflektografiou, to znamená zobrazovaním podkresby na tabuľových maľbách, ktorú bežne nevidíme, ale objaví sa nám práve pri spomínanej technike.“ Pomáha aj röntgen a ultrafialová luminiscencia, pri ktorej sa dajú rozoznať novšie premaľby.

Pri obnove pamiatky sa o  nej najprv snažia zistiť čo najviac informácií. Potom prejdú k odoberaniu vzoriek polychrómie či maľby, ktoré dajú na rozbor. „Tento krok nám veľmi pomáha zorientovať sa v skladbe diela a pri odhaľovaní jednotlivých vrstiev. Vieme tak určiť, koľko novších zásahov bolo na diele vykonaných,“ konštatuje Štefan.

DIELA MAJSTRA PAVLA

Umelci spod Spišského hradu sa počas rokov stretli s mnohými dielami s pôstnou a veľkonočnou tematikou. „Môžem spomenúť Ukrižovanie Krista z dielne Majstra Pavla, ktoré sa nachádza v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Spišských Vlachoch. Je zaujímavé, že práve v tom čase sa pripravovala výstava v Kvirinálskom paláci v Ríme pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii. A práve spomínané dielo som pripravoval pre koncept tejto výstavy,“ spomína reštaurátor.

Išlo o jedno z prvých diel Majstra Pavla, ktoré prešlo jeho rukami. „Toto dielo predo mnou renovoval profesor Veselý, ktorý bol zakladateľom reštaurovania na Slovensku. Bolo to pre mňa veľmi prínosné. Zistil som, že urobil veľmi veľa pre hmotnú záchranu tohto diela. Bolo dobre ošetrené, spevnené a zastabilizovaná bola aj drevná hmota, čo sa týka ukotvenia rúk. My sme už reštaurovali polychrómiu, ktorú sme zrevidovali.“

Štefanovi sa dostalo do rúk aj ďalšie vzácne dielo Majstra Pavla s témou Ukrižovania. „Išlo o skupinu sôch v životnej veľkosti z Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi, ktorej súčasťou boli okrem sochy Krista aj Panna Mária a svätý Ján. Kedysi sa hovorilo, že k tej skupine patrila aj socha Márie Magdalény. Pátraním sa zistilo, že sa nachádza v kostole v Stratenej pri Dobšinskej ľadovej jaskyni.“

Dielo sa po 250 rokoch podarilo opätovne spojiť. „Pre miestny kostol v Stratenej sme urobili repliku.“

HLBŠÍ ROZMER VEĽKEJ NOCI

Štefan a Daniela sa zhodujú aj v tom, že reštaurátorstvo je tak trochu rehoľa. Je to o odriekaní, ale aj o modlitbe k svätcom, ktorých diela prechádzajú ich rukami, vyznáva Daniela. Cítia čoraz väčšiu túžbu zachraňovať umelecké diela a byť tak trochu lekármi, ktorí diagnostikujú problém a vyliečia ho.

Tento svoj zápal pre umelecké diela odovzdávajú iným, duchovným spôsobom počas veľkonočných sviatkov – zapájajú sa do lektorskej služby obradov Svätej soboty, aby tak lepšie absorbovali odkaz najdôležitejšej noci v dejinách spásy.

„Kedysi som kládla dôraz najmä na Vianoce, ale čím som staršia, tým viac vnímam hlbší rozmer Veľkej noci,“ uvažuje Daniela. A Štefan sa v posledných rokoch z vďaky Bohu za talent, ktorý mu dal, snaží pred veľkonočnými sviatkami zreštaurovať dielo s tematikou Ukrižovania, ktoré potom venuje farskému spoločenstvu, v ktorom žije, alebo niekomu inému.

SRDCE, UM, ZRUČNOSŤ A VIERA

„Mám pocit, že sa často správame k pamiatkam macošsky,“ zamýšľa sa na záver nášho stretnutia Daniela z pozície človeka, ktorý je v dennom kontakte s nesmiernymi kultúrnymi i duchovnými hodnotami. „Treba si naozaj vážiť kultúrne dedičstvo na Slovensku i vo svete. Už len preto, že umelci vložili do svojich diel srdce, um i zručnosť.“

Štefan zdôrazňuje, že je potrebné obnovovať nielen pamiatky, ale aj kresťanskú vieru. Hoci aj cez pochybnosti. Obdobie veľkonočných sviatkov je na to vhodnou príležitosťou a zároveň ponúka priestor na revíziu nášho vzťahu k Bohu a k tomu, čo pre nás urobil vo svojom Synovi na dreve kríža.