Pre Ježiša nikto nie je vopred stratený

Aj film Ježiš z Montrealu scenáristu a  režiséra Denysa Arcanda bol vnímaný ako provokatívny a kontroverzný. Napriek tomu ho na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes ocenila ekumenická aj veľká festivalová porota. Bol nominovaný na Oscara i Zlatý glóbus v kategórii najlepší zahraničný film.

FILM V DIVADELNEJ PODOBE

„Hneď na úvod treba povedať, že ide o dramatizáciu filmu,“ vysvetľuje Pavol Danko. „Divadelná premiéra bola tesne pred začiatkom Pôstneho obdobia a možno to niekoho zmiatlo, povedal si, že divadlo zaradilo do svojho repertoára pašie. Inscenácia Ježiš z Montrealu však nie je dokonalý pohľad na Ježiša, nie sú to pašie. Je to divadelná hra o hercoch, ktorí sa ocitnú v pašiových postavách.“

Neuvidíme teda verne zobrazené udalosti od Ježišovej agónie v Getsemanskej záhrade cez zatknutie, vypočúvanie, krížovú cestu, ukrižovanie až po smrť na kríži. Objavia sa však vo fragmentoch. „Pamätám si sekundu, keď som si v  duchu povedal, že takéto pašie by som chcel vidieť celé. Tomuto dojmu dopomohla hudba a spev – je tam dokonca okamih, keď herci učia divákov niektoré motívy a všetci spolu vytvárajú hudbu k obrazu na scéne.“

Divadelná adaptácia je podľa Pavla Danka na 95 percent identická s filmom – radenie scén je takmer totožné, dokonca zaznejú niektoré presné repliky. „Na javisku síce divadelní tvorcovia nedokázali urobiť filmový záver, ako herec stvárňujúci Ježiša daruje niekomu oči či iný kúsok seba, ale použitá zjednodušujúca skratka je jasná.“

POCHYBNÁ MINULOSŤ A PREMENA

Dejová línia je o tom, že kňaz pozve do farnosti pri katedrále nad Montrealom mladého herca a režiséra Daniela Coulomba a poprosí ho, aby nanovo inscenoval pašie, pretože už by to chcelo nejakú zmenu. Kňaz netuší, aká zásadná bude táto inovácia a že narazí na neprijatie najmä zo strany cirkevných predstaviteľov.

„Najzaujímavejšie je, že herci, ktorých si mladý režisér pre nové pašie vyberie, pripomínajú ľudské trosky. Sú to zranení, hľadajúci, sklamaní ľudia. Napríklad je tam postava herca, ktorý dabuje porno, lebo sa, žiaľ, nevie uplatniť nikde inde. Alebo dievča, ktoré predáva svoje telo v reklame, či herec, ktorý sníva o Hamletovi, ale dabuje dokumenty. Ich túžba robiť niečo iné je nenaplnená. Pre naše publikum je však asi najkontroverznejšia postava herečky, ktorá má pomer s kňazom.“

Hoci títo ľudia stvárňujú pašiové postavy úplne vzdialené od ich života, neskôr sa ich životné príbehy začnú s nimi spájať. „V divadle je bežné, že herci stelesňujú postavy, ktoré môžu byť od ich života na míle vzdialené. Preto nie je namieste, aby sme sa pohoršovali, ako môže niekto ,s pochybnou minulosťou‘ hrať krásnu postavu,“ hovorí Pavol Danko. A je tu aj duchovný rozmer takejto situácie, pripomínajúci príbeh Márie Magdalény a jej premeny.

MARTIN, DANIEL A JEŽIŠ

Najviac prekvapivých momentov zažíva Daniel Coulombe, predstaviteľ Krista a režisér nových pašií, v inscenácii ho stvárňuje Martin Šalacha. „Do Danielovho života sa doslova vplietajú udalosti z evanjelia. Najsilnejšie sú momenty, ktoré pripomínajú vyháňanie predavačov z chrámu. Je tam aj veľmi silný dialóg pripomínajúci pokúšanie Krista na vrchu. Vo filme sa scéna odohráva v mrakodrape, na javisku použili balkón. Ďalej sú tam krásne paralely na Poslednú večeru a stolovanie s Ježišom.“

Pavol Danko hovorí, že Martinovi Šalachovi, ktorého si pamätá ešte z nitrianskeho divadla, nesmierne pristanú šibalské, rozprávkové postavičky. „Priznám sa, že som sa trochu bál, či postava Ježiša preto nebude mierna karikatúra. Ale bol som veľmi milo prekvapený, aký bol Martin Šalacha koncentrovaný. Videl som ho tu v úplne inej hereckej javiskovej polohe.“

Dokonale vykresliť postavu Ježiša sa síce nikomu nepodarí, maliarovi, hercovi ani režisérovi, „ale aj tu sledujeme, ako môže Ježiš ovplyvniť hocikoho, s akoukoľvek minulosťou“.

JEDNA SCÉNA PRE VŠETKO

Vo filme nás strih ľahko prevedie z ulice do interiéru, na javisku sa s tým scénograf musí popasovať. Pri tejto inscenácii je použitá novodobá scénografia. Vidíme stále rovnaký priestor, v ktorom sa odohráva všetko.

„Tu vzniká nebezpečenstvo kontroverzie, lebo na tom istom mieste, kde sú odložené kríže a monštrancie z  odsvätených kostolov – čo je bolestná skutočnosť mnohých miest v Kanade –, sa zrazu objaví niečo, čo môže vytvoriť napätie. Napríklad sa otvorí obraz Božského Srdca a divák vidí, že je to bar s fľašami a pohármi. Alebo sa pri obrovskej soche Panny Márie nachádza vchod do reštaurácie, teda do profánneho sveta.“

ČOHO MOHLO BYŤ MENEJ

Divákov môže podľa Pavla Danka pobúriť slovník postáv. „Najmä pre staršiu generáciu je v divadle nepredstaviteľné používanie vulgárnych slov. Ale tiež si myslím, že občas boli zbytočné, aj keď mali vykresliť charakter postáv.“ Ďalšou vecou sú niektoré scény ako dabovanie porna alebo reklama. „Hoci sú dôležité, aby sme pochopili plynutie deja, mohli byť oveľa kratšie. Boli by údernejšie a silnejšie. Vyrušenie, ktoré je pre príbeh dôležité, by aj tak v divákovi zostalo.“

Kritici inscenácie uvádzajú ako hlavný argument práve spájanie pornopriemyslu s Kristom. „Je to zavádzajúce. V skutočnosti ide len o herca hrajúceho v pašiách, ktorý sa živí aj dabovaním porna. Treba si však položiť otázku, či nejde o paralelu biblických slov, že aj neviestky nás budú predchádzať do Božieho kráľovstva (porov. Mt 21, 31). Autor možno len hľadal spôsob, ako súčasným jazykom povedať, že nikto nemôže byť príliš hriešny ani stratený.“

No a napokon nahota. „Predstaviteľ Ježiša je ,ukrižovaný‘ úplne bez šiat a zvláštny je aj spôsob. Nevisí na dreve kríža, ale je v modernej plastovej inštalácii, kde ledva dýcha. Niektorí napísali, že Martin Šalacha vyzerá ako kus mäsa zabalený vo vákuovej fólii. Mňa toto stvárnenie vôbec nevyrušilo, naopak, tento nápad som ocenil, je to citácia streetartu performera Lawrencea Malstafa.“

Aj Ježiša násilne vyzliekli zo šiat. „Pre tých, ktorí to videli, musel byť šok, že ľudské telo bolo takto drasticky obnažené a zavesené na drevo. Táto dramatická scéna sa na Golgote naozaj udiala, no my sme si zvykli na pokojného Ježiša na kríži. Zabúdame na bolesť a poníženie, ktoré prežíval.“

URÁŽKA ČI BOLESTIVÁ PRAVDA

V inscenácii má predstaviteľ Ježiša veľmi silný monológ. „Sú to vety takmer vyskladané z úryvkov evanjelií. Vtedy som si uvedomil, že v hľadisku sú určite aj agnostici, neveriaci, nepraktizujúci alebo ľudia s veľmi vyhraneným názorom na Cirkev. Je vzácne, že títo ľudia počujú niečo také, aj ak nedešifrujú všetko.“

Pre veriacich je však podľa Pavla Danka veľmi bolestivé sledovať postavu predstaviteľa Cirkvi, ktorý žije dvojitý život. „Zvláštnym dojmom pôsobí aj postava pobožnej, akoby slaboduchej ženičky s ružencom. Ak to má byť prezentácia ,kostolného typu‘ človeka, obraz veriacich, potom je táto divadelná skratka až urážlivá. Viem preto pochopiť ľudí, ktorí budú po vzhliadnutí inscenácie brániť Cirkev pred útokmi a nepravdou.“

Podľa názoru Pavla Danka sme ako kresťania povinní vyjadriť sa, ak niekto Cirkev uráža. „Ako veriacemu divákovi mi v inscenácii chýbal iný rozmer, teda zástupca Cirkvi, s ktorým sa viem stotožniť. No prinútilo ma to položiť si otázku: Naozaj žijeme tak, že si do nás potrebujú kopnúť?“

ČO JE POD POZLÁTKOU

V jednej z upútaviek na túto inscenáciu zapne Martin Šalacha blikotavú sošku Ježiša. „Upozorňuje nás na gýč, na pozlátku, na to, že ako kresťania nevydávame dobré svedectvo, keď máme napríklad problém vidieť predstaviteľa Ježiša ,ukrižovaného‘ v plaste a bez šiat, lebo sme uväznení v bubline gýča, v sladkej, zjednodušenej verzii Ježišovho príbehu.“

Postava Ježiša vždy vyvoláva kontroverzie. Vyvolal ich aj Gibsonov film Umučenie Krista pred dvadsiatimi rokmi. „Niektorí ľudia boli presvedčení, že tento film zmení svet. Keď som vtedy počúval niektorých extrémistov, považoval som to za nepravdepodobné. Žiadne umelecké dielo na túto tému nebude nikdy jednoznačne prijaté a nespôsobí revolučnú premenu. Je však dôležité, že Gibson natočil tento film, a tiež je dôležité, že aj na Slovensku vznikli viaceré inscenácie o Ježišovi.“

Aj aktuálna divadelná inscenácia Ježiš z Montrealu napriek všetkému spomínanému prináša určitý pohľad na Ježiša a núti nás zaujať stanovisko a postoj. „Umenie je však vždy len pokus, nikdy nie je konečné. Niekomu pomôže, inému nie, niekoho pohorší, inému nastaví zrkadlo, niekto sa dokonca usmeje.“