Chesterton spájal vieru, pokoru a dôvtip

Ľudia, ktorí začali čítať Chestertonove diela, si pravdepodobne kladú otázku, prečo o ňom nepočuli skôr. Tento britský autorsa totiž právom považuje za jedného z najlepších spisovateľov dvadsiateho storočia – najmä preto, ako dokázal poukázať na rôzne spoločenské problémy z úplne novej perspektívy.

Z umelca spisovateľom

Gilbert Keith Chesterton sa narodil 29. mája 1874 v Londýne. Jeho rodičia boli anglikánskeho vyznania, preto dali aj svojho syna, prirodzene, pokrstiť v tejto cirkvi, hoci ako rodina vieru veľmi nepraktizovali.

Mladý Chesterton najprv navštevoval Školu sv. Pavla, neskôr pokračoval v štúdiu na londýnskej umeleckej škole The Slade, čiže nemal nijaké formálne literárne vzdelanie.

No už ako dvadsaťjedenročný pričuchol k novinárčine a spisovateľskému umeniu, keď začal pracovať ako výtvarný a literárny kritik. Išlo mu to tak dobre, že denník Daily Mail mu poskytol priestor na pravidelnú rubriku Komentár.

Neskôr sa zamestnal v časopise The Illustrated London News (Londýnske ilustrované správy), pre ktorý písal vyše tridsať rokov.

Jeho literárna tvorba bola naozaj výnimočne bohatá – napísal stovku kníh, približne sto básní a dvesto poviedok, päť románov a päť divadelných hier a asi štyritisíc rozsiahlych novinových článkov.

Konkrétne, abstraktné a morálne

Chesterton sa nikdy netajil tým, že mal zmysel pre umenie – najmä pre kombináciu konkrétneho a abstraktného. Manifestoval to aj vo svojich dielach, kde dokázal z konkrétnej situácie vyťažiť všeobecne platné ponaučenie a novým spôsobom pohľadu na vec prinútiť čitateľov aj postavy svojich príbehov, aby premýšľali.

Vždy sa snažil v príbehoch prepojiť literatúru s históriou, politikou, filozofiou, ekonomickými a teologickými otázkami. Jeho nezameniteľný štýl písania sa okrem toho vyznačuje obrovskou pokorou, paradoxmi a humorom.

Jeho literárna postava otca Browna sa okrem vyriešenia kriminálneho prípadu pridŕža svojho kňazského povolania a poslania. Napríklad v poviedke The Flying Stars (Lietavice) otec Brown hovorí zločincovi Flabeauovi:

„Stále si mladý a ešte v sebe máš princípy cti, nemysli si však, že v tomto odvetví ti vydržia dlho. Ľudia si dokážu udržať určitú úroveň konania dobra, avšak nik nedokáže žiť len na jednej úrovni zla – človek sa postupne uchyľuje k horším a horším veciam a to je cesta do záhuby.“

Roztržitý humorista

Okrem svojej impozantnej literárnej činnosti bol Chesterton neprehliadnuteľný aj po fyzickej stránke. Mal 193 centimetrov a približne 130 kíl. Ľudia ho mohli stretnúť v londýnskych uliciach v kabáte a klobúku s neodmysliteľnou cigarou v ústach, s malými okrúhlymi okuliarmi posunutými na špičku nosa a s paličkou.

Jeho priatelia si z jeho výzoru často uťahovali. Chesterton raz so sebe vlastným humorom povedal svojmu
priateľovi, štíhlemu dramatikovi Georgovi Bernardovi Shawovi: „Keď sa na teba ľudia pozrú, pomyslia si, že Anglicko zasiahol hladomor.“ George Bernard Shaw na to pohotovo zareagoval: „A keď sa pozrú na teba, pomyslia si, že si na vine ty.“

Chesterton bol známy tým, že svoje príbehy často písal na železničných staniciach – pravidelne sa mu stávalo, že počas tvorby stratil pojem o čase a priestore a zmeškal vlak alebo sa odviezol do úplne inej cieľovej destinácie.

Podľa anekdoty, ktorú sám vyrozprával v rádiu BBC, potom často posielal svojej manželke Frances telegramy typu: „Som v Market Harborough. Nevieš, kam som mal pôvodne namierené?“ Frances odpovedala: „Domov.“ Jeho manželka sa starala o každodenné záležitosti, na ktoré by spisovateľ vo svojej roztržitosti zabudol.

Viera – odpoveď na hádanku

Práve Frances ho priviedla naspäť k praktizovaniu anglikánskeho vierovyznania, Chesterton však neskôr konvertoval na katolícku vieru, pričom anglikánstvo nazval len „slabou imitáciou“.

Ešte pred prijatím katolíckej viery často obraňoval jej náuku a jeho literárni hrdinovia sú taktiež katolíci. Napísal aj niekoľko kníh s teologickou tematikou vrátane diela Ortodoxia, kde vyjadril svoj osobný pohľad na Cirkev.

V jeho úvode sa Chesterton vyjadril, že nechce nikoho presviedčať, aby sa stal katolíkom, ale rád by vysvetlil osobné pohnútky, ktoré ho priviedli k viere: „Viera je jedinou odpoveďou na prirodzené ľudské potreby, odpoveďou na hádanku, ktorou sa ľudstvo zaoberá už stáročia.“

Kondoloval aj pápež

Chesterton zomrel 14. júna 1936 na zlyhanie srdca. Ešte pred smrťou ho pápež Pius XI. povýšil do rytierskeho stavu a dostal vyznamenanie – hviezdu Pápežského rádu sv. Gregora Veľkého.

Keď Chesterton zomrel, kardinál Eugenio Pacelli (neskorší pápež Pius XII.) poslal anglickému ľudu v mene Pia XI. kondolenčný telegram. S určitosťou môžeme povedať, že diela Gilberta Keitha Chestertona ovplyvnili a stále ovplyvňujú myslenie celých generácií.

Dokazujú totiž nielen výnimočný literárny talent jedného muža, ale najmä svedčia o človeku, ktorý sa nehanbil za vieru a dokázal ju manifestovať pomocou dôvtipu, pokory a zdravého rozumu.