Čínski a slovenskí rezbári oslávili spolu Deň dreva
Niektorí čínski rezbári nepredviedli len svoje tradičné umenie, ale aj odev. Snímka: Erika Litváková
Ústredie ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV, Medzinárodná osvetová spoločnosť v oblasti využitia dreva (International Wood Culture Society) a Nadácia Svetového dňa dreva (World Wood Day Foundation) zorganizovali stretnutie čínskych a slovenských tradičných rezbárov.
Ako vôbec došlo k tomuto stretnutiu dvoch rozdielnych kultúr z iných svetadielov?
„S ponukou spolupráce nás oslovila čínska strana pri príležitosti Svetového dňa dreva, ktorý je 21. marca. Dlhodobo sme o tom komunikovali, až sa napokon realizácia podarila. Sme veľmi radi, lebo je to zaujímavá výmena – my sme zavolali našich lektorov a oni nám ukazujú svoje umenie, ktoré súvisí s drevorezbou,“ vyjadrila sa pre Katolícke noviny koordinátorka pre kreatívny priemysel ÚĽUV Mária Štraneková.
Drevené dekoračné obrazy, ktoré vyrobil čínsky majster. Snímka: Erika Litváková
Tiež vysvetlila, že čínski rezbári si sem vlastne „odbehli“ z Rakúska, kde sa tento rok konal týždňový festival dreva. Ten sa organizuje každý rok v inej krajine a stretnú sa na ňom majstri z rôznych krajín a regiónov sveta, aby v rámci medzikultúrnej výmeny videli a zažili ukážky rôznych rezbárskych techník.
Čínsku stranu zastupovalo šesť umelcov, slovenskú o jedného menej.
Súčasťou podujatia boli aj tvorivé workshopy.
„Svetový deň dreva je o tom, aby sme si uvedomili dôležitosť tohto materiálu a aby sme si ho vážili,“ zhrnula Mária Štraneková.
Chutila mu slovenská kuchyňa
Medzi čínskymi umelcami bol prítomný aj tento pán, ktorý pri svojej výrobe „recykluje“ použité drevo – napríklad zo starých dverí. Do nich nožom vyrýva obrazy.
„Slovensko je veľmi čisté, príjemné, pekné a veľmi mi chutilo slovenské jedlo,“ vysvetlil nám s pomocou čínsko-slovenského tlmočníka. V hlavnom meste si stihol pozrieť aj Hlavné námestie a hrad a tiež zájsť do slovenskej reštaurácie – a vraj mal zo všetkého príjemný pocit.
Takéto obrazy vyrábal tento čínsky rezbár na počkanie. Snímka: Erika Litváková
S bábkami žije celá rodina
Slovenskú stranu prezentovali aj manželia Jana a Peter Pilátovci s dcérou Veronikou, ktorí sa výrobe bábok venujú už vyše tridsať rokov a pred desiatimi rokmi založili rodinné bábkové divadlo Animare Silva.
„Rozhodli sme sa, že dcére vyrobíme divadielko. Začali sme Žabím princom. Známym sa to veľmi páčilo a prišla otázka, prečo nechodíme aj po škôlkach. Tak sme sa nejako odhodlali a odvtedy chodíme hrávať divadlo,“ priblížila Jana Pilátová.
Tiež vysvetlila, ako si v rodine delia roly: „Ja bábky navrhujem a vyrezávam – som rezbárka a tiež vyrábam kostýmy. Manžel robí technické veci, napríklad kĺbenie, vadahlo, stojany, kulisy. Dcéra je vodička marionet.“
Hoci pre Slovensko bolo takéto podujatie premiérou, Jana Pilátová už jeho svetové verzie zažila. „V roku 2014 som bola pozvaná reprezentovať Slovensko do Číny a v roku 2015 do Turecka. Zaujímavé je, že 21. marca je aj Svetový deň bábkových divadiel. Oslavovala som teda dvakrát.“
Pre Katolícke noviny tiež priznala, že niektoré techniky čínskych rezbárov vyskúšala aj doma. „Posunulo ma to v tvorbe. Aj ich nástroje sú zaujímavé – nemajú napríklad rúčky na dlátach.“
Manželia Jana a Peter Pilátovci sa výrobe bábok venujú už vyše tridsať rokov. Snímka: Erika Litváková
Súvisiace články
Smutný príbeh, ktorý sa nesmie opakovať
Reštaurátorstvo je radosť, česť i rehoľa
