Čo bolo po vzkriesení

Akosi sme si zvykli, že od náboženských filmov nemožno veľa čakať; často sú kvalitatívne o stupeň i viac nižšie než ich filmoví bratia iných žánrov. Jasné, sú aj výnimky – a V mene Krista patrí medzi ne.

Ak máte chuť na netuctový film o Ježišovi, ktorý vás navyše bude držať v napätí ako dobrá detektívka, tak toto je on. 

Iný kontext
Aj najlepšie príbehy majú tú chybu, že častým opakovaním sa „ošúchajú“. Možno si s odstupom času všimneme detaily, ktoré sme predtým nepostrehli, alebo sa zameriame na nuansy, ktoré aktuálne korešpondujú s našou životnou situáciou, vo všeobecnosti nás však už málokedy ohúria tak, ako prvýkrát. 

Žiaľ, katolíkom sa to môže stať aj pri čítaní či počúvaní Ježišovho príbehu. Dopredu poznáme všetky postavy, všetky peripetie, všetky zápletky, pointu, dokonca interpretácie.

S Božou milosťou vieme vždy objaviť niečo nové, aktuálne, trefné; ale aký efekt by na nás Ježišov príbeh mal, ak by sme ho spoznali povedzme až teraz? Ak by bol pre nás úplnou novinkou? 

To sa síce nedozvieme; vďaka filmu V mene Krista ho však predsa len nanovo precítime. Istí to fakt, že hlavnou postavou je rímsky vojak – všetko známe je nám tu teda prezentované optikou „nepriateľa“, ktorého uhol pohľadu predstavuje Ježišov príbeh v úplne inom kontexte, ako sme zvyknutí. 

Ťažký piatok
Pre Clavia (charizmatický Joseph Fiennes, brat o čosi slávnejšieho Ralpha Fiennesa) to nie je pokojný piatok. Najprv musí vojensky potlačiť vzburu, ktorú vedie akýsi Barabáš (len dnes pustený z väzenia), a skôr akoby sa mohol dať dokopy alebo aspoň zo seba zmyť krv, už ho k sebe volá Pilát.

Dal totiž ukrižovať „Nazaretského“, ako volá muža, pre ktorého to v jeruzalemských uliciach v posledných dňoch vrie. Práve preto však treba držať pri kríži prísnejšiu stráž a hlavne dozrieť na to, kedy Nazaretský umrie – o čo sa má postarať Clavius.

Je jedným z posledných, ktorí vidia Ježišovo mŕtve telo, ktorí sa dívajú do jeho tváre. Pohľad to nie je celkom pekný – na citlivejších divákov môžu niektoré zábery umierania Ježiša a mužov, ktorí boli odsúdení s ním, pôsobiť podobne ako tie z Umučenia Krista (The Passion of the Christ, 2004).

Keď konečne všetci umrú, už by len stačilo hodiť Nazaretského mŕtvolu do masového hrobu k ostatným odsúdeným, ale za Claviom pribehne Jozef z Arimatey, ktorý dostal od Piláta povolenie pochovať Ukrižovaného v rodinnom hrobe.

Namiesto zaslúženého odpočinku tak Claudia čaká ešte zavalenie hrobu kameňom – a tu sa problémy len začínajú. 

Náročná misia
Keď za Pilátom prídu ďalší deň Kaifášovi ľudia s prosbou, aby dal zapečatiť a strážiť hrob, Claudiovi sa to zdá absurdné – ako poslušný legionár však poslúchne a poverí dvoch vojakov, aby tak robili.

Na prekvapenie všetkých je v nedeľu ráno kameň odvalený, laná roztrhnuté, hrob prázdny – a vojaci vystrašení, židovskí vodcovia pobúrení, Pilát nahnevaný.

Claudia a jeho pomocníka Luciusa (Tom Felton) čaká náročná misia – nájsť Ježišovo telo. Príbeh jeho hľadania je napínavý; nielen sám osebe, ale aj preto, lebo divák vie, ako by sa mal skončiť. To ho provokuje pýtať sa: Ako to teda scenáristi rozuzlia? 

Sympatický nemodel
V mene Krista má viacero kladov; a jedným z nich je určite aj Kristus. Zobrazený pútavo - človek (aspoň ten citlivejší) má chuť sadnúť si k jeho učeníkom, dať sa ním objať, povzbudiť.

Na rozdiel od iných filmových Ježišov ani nevyzerá ako model (nech mi to Cliff Curtis, ktorý ho stvárnil, odpustí), ale vyžaruje z neho niečo dobré, sympatické. A pútavý scenár tomu len pomáha.

Odkedy Ježiša stretne  Claudius osobne, napínavá pátracia misia v štýle detektívnych filmov sa mení (aj žánrovo) – a máme do činenia so scenáristicky umne vyriešeným opisom známych biblických scén. Dobre sa na ne pozerá, ľahko sa vďaka nim nanovo vstrebáva ich posolstvo. 

S deťmi alebo so slabším srdcom tento film radšej nepozerajte – inak je však V mene Krista super spôsob, ako sa trochu viac a trochu inak zoznámiť s Ježišom či rovno priblížiť sa k nemu.

A už len preto za to stojí.