Duchovný majster na Petrovom stolci

O živote a diele Benedikta XVI. vyšlo za jeho života viacero publikácií. Tá posledná z pera Petra Seewalda mapuje nielen jeho životné míľniky, ale doslova celú epochu. V slovenčine vyjde v marci v Spolku svätého Vojtecha.
Martina Grochálová 12.01.2023
Duchovný majster na Petrovom stolci

Vroku 2020 bol v Nemecku publikovaný rozsiahly, vyše 1 100-stranový životopis Benedikta XVI. s názvom Benedikt XVI. Život, ktorý si čoskoro budú môcť prečítať aj slovenskí čitatelia.

Kniha podľa autora kráča „po stopách pôvodu, osobnosti, dramatických zvratov v živote pápeža a napokon rekonštrukciou zlomových udalostí, ako boli aféry Williamson a Vatileaks, prichádza k prekvapivým výsledkom“.

Samotný Peter Seewald bol zaskočený z rozsahu publikácie a dokonca sa zaň čitateľom v predslove ospravedlňuje. Hoci by hrúbka knihy mohla čitateľa vyľakať, jej obsah si ho určite získa a pritiahne.

AUTENTICKÁ DOKUDRÁMA

Ak by sme chceli životopis nazvať filmovým či divadelným jazykom, mohli by sme ho označiť za dokudrámu. Čitateľovi autentickým, doslova inscenačným spôsobom odkrýva kľúčové životné situácie Josepha Ratzingera.

Deň jeho narodenia, život rodiny, štúdium v seminári, kňazskú vysviacku, pôsobenie na univerzitách, prítomnosť na Druhom vatikánskom koncile, menovanie za arcibiskupa a kardinála, vzťah s Jánom Pavlom II., zvolenie za pápeža i odchod do ústrania.

Vychádza pritom z informácií získaných pri nespočetných rozhovoroch s Josephom Ratzingerom, ktorý významným spôsobom ovplyvnil aj Seewaldov osud.

Zároveň ponúka desiatky výpovedí a svedectiev očitých svedkov, priateľov, sprievodcov alebo kolegov Josepha Ratzingera, ale aj výpovede teológov, mediálnych expertov či historikov.

Pred čitateľom sa tak črtá plastický obraz osobnosti, ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila Katolícku cirkev v 20. a 21. storočí, a zároveň obyčajného, skôr plachého muža. Text je vystavaný z viacerých vrstiev.

Okrem životopisnej sledujeme historicko-spoločenskú líniu, opisujúcu dobu, v akej sa daná epizóda odohráva. Ponúka celú škálu zaujímavých informácií o tom, čím ľudia žili, čo čítali, na aké filmy chodili do kina či akú hudbu počúvali.

Podobne je zaznamenaná cirkevno-historická línia mapujúca situáciu Katolíckej cirkvi. Aj tu sa dozvedáme pozoruhodné súvislosti, napríklad z dejín pápežstva či priebehu Druhého vatikánskeho koncilu.

Nemenej dôležitá je mediálna rovina, ktorá sa u autora novinára prejavuje v tom, že dôsledne sleduje, ako sa k jednotlivým situáciám, dejinným zlomom, ale aj k osobnosti Josepha Ratzingera stavali v danom čase médiá.

Cituje mnohé z nich, väčšinou nemecké denníky a týždenníky. „Nemožno predstaviť všetky jeho postoje, ale Josepha Ratzingera môžeme nepochybne nazvať nielen významným vedcom, pravdepodobne najväčším teológom, aký kedy sedel na Petrovom stolci, ale aj duchovným majstrom, ktorý presvedčil priamočiarosťou a autenticitou,“ hodnotí autor.

PUTUJÚCE DETSTVO

Prvá a druhá časť knihy mapuje detstvo a mladosť Josepha Ratzingera. Práve v tomto období sa formovala jeho osobnosť a aj v neskorších fázach života poukazuje autor na rozličné črty, ktoré siahajú do prvých rokov jeho života.

Sám Joseph Ratzinger nevie povedať, kde je jeho domov, pretože rodina sa ustavične sťahovala. Z jeho osobnosti navzdory tomu vnímame hlboké korene. Vychádzajú z jeho rodiny, ale aj z Bavorska, ktoré možno označiť za jeho vlasť.

Neobyčajnú súdržnosť rodiny badať vo všestrannej vzájomnej podpore – napríklad keď sestra pracuje, aby rodičom pomohla platiť štúdium oboch synov Josepha i Georga, alebo v starostlivosti detí o starnúcich rodičov.

Prvé kapitoly odkrývajú, akých autorov Joseph čítal, ktorí myslitelia a pedagógovia ho ovplyvnili, ako sa nadchýnal pre štúdium a hľadal cestu ku kňazstvu. Nad celou časťou leží ako tieň hrozba národného socializmu, ktorému sa otec Ratzinger staval na odpor.

Autor vysvetľuje dejinné súvisy a príčiny nástupu nacizmu, úlohu, akú zohrala Katolícka i Evanjelická cirkev. Venuje sa aj otázke kolektívnej viny Nemcov na ohavnostiach tretej ríše a vysvetľuje postoje Josepha Ratzingera.

Ako zaujímavosť možno spomenúť, že na konci vojny pôsobil na rakúsko-slovenských hraniciach. „Z Deutsch Jahrndorfu bolo vidno v diaľke citadelu Bratislavy,“ opisuje autor.

KONCILOVÝ TEOLÓG

Tretia časť sa venuje Druhému vatikánskemu koncilu, ktorému dal Joseph Ratzinger ako nadšený teológ nové smerovanie. Zaslúžila sa o to otvorenosť kolínskeho kardinála Josefa Fringsa. Mladý kňaz ho zaujal svojím brilantným prejavom i uvažovaním o Cirkvi.

Vybral si ho za osobného poradcu a neskôr sa stal aj oficiálnym koncilovým peritom. Mnohé texty a formulácie Druhého vatikánskeho koncilu pochádzajú z jeho pera. Následne sa jeho celoživotnou úlohou stala obrana koncilu, pretože koncilové výsledky mnohí pochopili nesprávne alebo ich dokonca zneužili.

„Skutočné dedičstvo koncilu spočíva v jeho textoch,“ neunavoval sa hlásať Ratzinger. Zaujímavé sú pritom informácie zo zákulisia koncilu či citáty z denníkov niektorých koncilových otcov.

Práve na koncile mohol Ratzinger rozvíjať teologickú diskusiu s veľkými učencami ako Henri de Lubac, ktorý mal zákaz učiť a publikovať, no ešte pred koncilom ho Ján XXIII. rehabilitoval a pozval do príprav koncilu.

Vďaka Ratzingerovým kontaktom sa aj čitateľ dozvedá zaujímavé a podrobné informácie o živote viacerých výnimočných osobností.

Štvrtá časť mapuje predovšetkým jeho pedagogickú, vedeckú, edičnú a prednáškovú činnosť na rozličných nemeckých univerzitách, ale aj v mnohých iných krajinách, kam ho ustavične pozývali.

Išlo o búrlivé šesťdesiate roky 20. storočia, v ktorých sa mnohé lámalo a dochádzalo k ostrým generačným konfliktom. Do tohto obdobia spadá menovanie za mníchovského arcibiskupa a kardinála, ale aj jeho komplikovaný vzťah so švajčiarskym teológom Hansom Küngom.

STRÁŽCA VIERY

Predposledná časť sa odohráva prevažne v Ríme, kam Josepha Ratzingera zavolal Ján Pavol II. Pôvodne ako prefekta Kongregácie pre katolícku výchovu, napokon sa však stal prefektom Kongregácie pre náuku viery, „strážnym psom viery“ či „pancierovým kardinálom“.

Autor približuje, aký vzťah mali Joseph Ratzinger a Ján Pavol II. a ako si navzájom dôverovali. Opisuje kľúčové momenty pontifikátu pápeža Jána Pavla II., akým bol Jubilejný rok 2000 či dlhé obdobie jeho utrpenia.

Pontifikát Benedikta XVI. tvorí poslednú časť rozsiahleho diela. Hoci trval iba osem rokov, čo je necelá dvanástina jeho dlhého života, je plný udalostí, napätia a nepokojov, ktoré prekvapujú i zarážajú. Peter Seewald dosť podrobne analyzuje príčiny Benediktovho odstúpenia i aféry, ktoré mu predchádzali.

„Vo svojom uvažovaní počítal pápež podľa vlastných slov s tým, že jeho odstúpenie vyvolá ohromenie. Neskôr však povedal, že vlna sklamania bola silnejšia, ,ako som si myslel. Naozaj ma zasiahlo, že priatelia a ľudia, pre ktorých bolo moje posolstvo dôležité a prelomové, boli na chvíľu naozaj zarazení a cítili sa opustení‘.“

Pravdaže, autor mapuje aj hlavné Benediktove texty, no v prvom rade nestráca zo zreteľa posolstvo, ktoré chcel odovzdať. „Čo znamená Benedikt XVI. a jeho dielo pre budúcnosť, budú súdiť dejiny,“ sumarizuje.

Stručne opisuje aj Benediktove posledné roky v ústraní a jeho vzťah k pápežovi Františkovi. V závere knihy uvádza krátky, doteraz nepublikovaný rozhovor, kde emeritný pápež zdôrazňuje, že „osobné priateľstvo s pápežom Františkom nielen pretrváva, ale aj naďalej rastie“.

VEĽKÝ I OBYČAJNÝ

Na základe skutočne obsiahlej, no zároveň nesmierne pútavej knihy možno stručne vykresliť osobnosť Benedikta XVI. Zo všetkých jeho kvalít vyniká skromnosť, jednoduchosť a trpezlivosť. Azda práve tie sú tajomstvom veľkého a úspešného diela, pretože sa celý život zameriaval na podstatu.

Aj na najvyšších postoch si udržiaval pravidelný denný rytmus, ku ktorému patrilo skromné jedlo, poobedná siesta a krátka prechádzka. Okrem bežných povinností sa každý deň, krátky čas, ale pravidelne, venoval štúdiu a písaniu.

Po celý život písal všetky texty ceruzkou, pričom ovládal špeciálny tesnopis. Vďaka fotografickej pamäti z hlavy citoval rozličných autorov a až následne si ich overoval. Mnohí ho vnímali ako zdržanlivého človeka, ktorý si zachovával odstup.

V skutočnosti sa za týmto postojom skrývala skôr úcta či plachosť voči iným. Mal totiž obrovský okruh priateľov a známych, s ktorými udržiaval intenzívne kontakty.

Ako zaznamenáva Peter Seewald, svedčí o tom „už iba jeho 30 000 listov archivovaných v Inštitúte pápeža Benedikta XVI., ktoré do začiatku svojho biskupského pôsobenia písal kolegom, priateľom, spolužiakom a čitateľom“.

Okolie vnímalo, že „priateľov a kolegov neselektoval alebo ich jednoducho nenechal padnúť“, a „keď išlo o osobné veci, kde sa druhému človeku zasahovalo do života, bolo preňho ťažké zachovať odstup. Lebo s tým človekom už zostal spojený“.

Táto „slabosť“ sa ukázala napríklad v prípade komorníka Gabrieleho, o ktorého sa napriek obrovskej zrade ľudsky postaral tým, že mu po odchode z Vatikánu našiel prácu.

Ďalšou slabou stránkou bolo jeho zdravie, ktoré ustavične považoval za podlomené a Peter Seewald ho dokonca označil za „mierne hypochondrického“. Mnohí, ktorí sa s Benediktom XVI. stretli osobne, opakujú, aký bol láskavý.

Po jeho rezignácii sa v Mater Ecclesiae hovorilo, že sa stal „ešte miernejším, ešte láskavejším“, lebo ho už netlačilo bremeno úradu. Jedinou ambíciou Josepha Ratzingera bolo byť kňazom a teológom, čo dosiahol. Po celý život však dostával úlohy, ktorým sa bránil, no prijal ich.

Neraz tak objavil svoje skryté talenty, ako to bolo v prípade láskavého pastiera, keď sa stal arcibiskupom či pápežom. Kniha Benedikt XVI. Život je svedectvo o človeku, ktorého sme poznali a sledovali. Ktorý sa stal naším učiteľom a ukázal nám Krista.