František je ľudský v najkrajšom zmysle slova

Jeden z kardinálov, ktorí zvolili pápeža Františka, mu hneď po voľbe povedal: „Nezabudni na chudobných.“ A Svätý Otec na nich nezabúda. Pre mňa osobne to bola silná vec. Čo ste si pomysleli o pápežovi po jeho voľbe a po slovách o chudobných a marginalizovaných?

Zvolenie pápeža Františka ma spočiatku zarazilo; jeho dôraz na chudobných a ľudí na okraji spoločnosti, najmä tých vo väzení, mi pripadal takmer ako nespravodlivosť, nevyvážené uprednostňovanie tých, ktorí si to podľa mňa nezaslúžia. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som plne pochopil a prijal jeho slová.

V skutočnosti som si potom uvedomil, že jeho základným dôvodom nie je nič iné ako Ježiš Kristus: postaviť do stredu tých, ktorí to nedokážu, a rozhodnúť sa byť na strane Krista, porazených. Tela, ktoré trpí. Odvtedy sa chudobní, najmä tí vo väzení, stali mojimi katechétmi.

Dotkli sa ma pápežove slová o tom, že chudobní nepotrebujú len nejaký finančný príspevok, ale že potrebujú naše pohladenie, a to doslova. Zdá sa mi, že Svätý Otec úplne presne ukázal, ako máme dať pocítiť Kristovu lásku k posledným.

Pozvanie Cirkvi, aby vyšla na periférie – ako na tom vždy trvá pápež – nie je ani tak pozvaním „dať“ („Dajte päť eur bezdomovcom, poďte!“), ale oveľa viac: je to ísť a vziať si tú evanjeliovú sviežosť, ktorú iba chudobní sú ešte schopní si zachovať.

Darovať peniaze je ľahké, ale počúvať ich je problém; ich príbeh sa často zdá naším príbehom, ktorý nám rozprávajú v tretej osobe. A nie vždy je príjemné byť obnažený, vedieť, že sme zraniteľní, omylní, v stave pôrodu. Chudobní nás v tomto zmysle poľudšťujú.

Pracujete s väzňami a Svätý Otec hovoril o nich mnohokrát a viackrát ich aj osobne navštívil. Ako títo väzni vidia pápeža?

Ľudia, ktorí žijú vo väzniciach, majú k pápežovi Františkovi nesmiernu náklonnosť, povedal by som, že skutočnú lásku. Pred ním ešte nikdy nikto nevzal „najhoršiu“ časť spoločnosti a nestaval ju do centra všetkých aktivít Cirkvi.

Vo väzení sa človek cíti odsúdený všetkými, vylúčený zo spoločnosti, zbavený slobody. Keď pápež hovorí, akoby im hovoril: „Brat, Boh ťa hľadá, Boh ťa nájde; nepremeškaj to, inak si stratený.“ Nie nadarmo je prvým svätcom Cirkvi dobrý lotor: niekedy stačí okamih a celý život plný zlých skutkov nájde svoj dokonalý smer.

So Svätým Otcom ste robili už niekoľko televíznych rozhovorov. Mali ste tak možnosť byť v pápežovej blízkosti. Ako ho vidíte ako človeka?

Pápež František je ľudský človek v tom najkrajšom zmysle slova. Je človekom v každom ohľade, ale keď sa s ním rozprávate, keď ste v jeho blízkosti, cítite niečo zvláštne, niečo nevysvetliteľné; akoby sa v tele človeka skrýval detský hlas Ducha.

Odkedy ho poznám, lepšie chápem, keď svätý Pavol píše, že v istom momente už nežije on, ale Kristus, ktorý žije v ňom. Sympatické je, že keď myslím na pápeža, jeho príbeh sa podobá domu: Boh si ho prenajal, aby si mohol naďalej stavať svoj stan uprostred ľudských domov.

Svätý Otec sa chodí často modliť do Baziliky Santa Maria Maggiore. Napríklad pred každou zahraničnou apoštolskou cestou a takisto po nej. Aký má vzťah s Božou Matkou?

Vzťah s Máriou je telesný vzťah, ako vzťah syna s matkou. Keď vidíme, že sa k nej modlí, vzýva ju, prosí o jej príhovor, vidíme, aká veľká môže byť ženská sila v dejinách spásy. Jeho Madona je žena z mäsa a kostí, so ženskosťou a otvorenosťou, odvahou a tajomstvom, zázrakom a drámou.

Niektorým ľuďom sa veľmi nepáči, keď pápež hovorí o Márii, zdôrazňujúc jej ľudskosť. Ak sa však nad tým zamyslíme, práve táto jej ženskosť nás udivuje. Jej schopnosť milovať tak, ako milujú ľudia, a zároveň milovať tak, ako miluje Boh.

Ďalšou vecou, o ktorú neustále prosí Svätý Otec, je prejavenie milosrdenstva. Je dnes milosrdenstvo také dôležité?

Samotné Božie meno je „milosrdenstvo“. Nejde o to, že je to dôležité, je to jediná šanca, aby sme naďalej verili vo večnosť. Vedieť, že Boh napriek všetkému miluje človeka, znamená cítiť sa dlžníkom samotného Boha. Dlh, ktorý od nás Boh žiada, aby sme vyrovnali nie priamo s ním, ale tým, že použijeme rovnaké milosrdenstvo voči ľuďom okolo nás.

Ťažké však je, že človek musí byť najprv hriešnikom, aby plne pochopil rozsah milosrdenstva. Uzdraviť sa môže len chorý; kto nikdy nebol chorý, nemôže pochopiť, čo to znamená, keď jedného dňa zistí, že je uzdravený.