Hudba ako zhmotnená modlitba

Kedy ste zistili, že sa chcete vyjadrovať hudbou a spevom?

Lásku k hudbe som v sebe mala odjakživa, hoci túžba vyjadrovať sa ňou prišla až neskôr, serióznejšie som sa jej začala venovať počas vysokej školy.

Venovala som sa štúdiu viacerých nástrojov aj manažmentu hudby, popritom som sa zapájala do rôznych mládežníckych zborov, chválových zoskupení v rôznych spoločenstvách. To ma naučilo spojiť lásku k hudbe s láskou k Bohu. Odtiaľ potom začali prameniť moje vlastné piesne.

Vyjadrujete hudbou aj svoju vieru?

Je to pre mňa úplne prirodzené. Považujem za milosť od Pána, že vždy, keď vezmem do rúk nejaký nástroj, automaticky ma to vedie k piesňam, ktoré vyjadrujú moju vieru, vzťah s Bohom, a teda vedú aj do modlitby. Za uplynulé roky sa to stalo prirodzenou súčasťou môjho života, za čo som veľmi vďačná.

Máte občas potrebu vykričať spevom svoju modlitbu, prosbu či vďaku Bohu?

Určite áno. V náročných, vypätých chvíľach života býva naša modlitba najúprimnejšia. Vtedy sa nesnažíme o nejakú uhladenú modlitbu, ale spontánne vykričíme Bohu, čo máme na srdci. Podobne sa to prejavuje aj v speve či hudbe.

Možno hudbou ľahšie či lepšie zaujať osobné a spoločenské stanoviská?

Myslím, že áno, umelci cez svoju tvorbu prirodzene vyjadrujú to, čomu veria, čím je ich srdce naplnené. Môžu určite vyjadriť aj spoločenské postoje a stanoviská.

Na Slovensku máme pár umelcov, ktorí v piesňach otvorene vyjadrujú postoje viery v Boha a ktorých tvorba je známa, hráva sa v rádiách a ľudia ju rešpektujú a prijímajú. Hudba je v tomto veľmi dobrý prostriedok.

Osobne som však svoju tvorbu nikdy nevnímala ako potrebu vyjadriť svoj názor, bolo to skôr zhmotnenie modlitebného času a túžba podeliť sa.

Názov projektu jedno.tu v sebe ukrýva slovnú hru. Hovorí o jednote aj o tom, že sme jedno práve tu a teraz?

Vystihli ste to úplne presne (úsmev). Mojou túžbou bolo zjednotiť v projekte tvorcov a  umelcov, často „skrytých“, o ktorých predtým nebolo počuť, a dať im priestor. Počas nahrávania a spoločného času sme naozaj túžili byť prítomní tu a teraz, spoločne sa zjednotiť a dať sa k dispozícii hlavnému Tvorcovi.

Ako projekt jedno.tu súvisel s vašou školou?

Na ukončenie magisterského štúdia na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne je potrebná nielen diplomová práca, ale aj realizácia a dokumentácia hudobno-manažérskeho projektu. Keď som sa to dozvedela, hneď som vedela, že by som chcela vydať cédečko, ale nevedela som, čo bude jeho obsahom.

Boh to vo mne formoval postupne počas dvoch rokov štúdia. Som veľmi vďačná za túto skúsenosť. V rámci štúdia som mala možnosť praxovať v nahrávacom štúdiu na škole aj v divadle, kde som sa veľmi veľa naučila a otvorilo mi to nové obzory. Myslím, že štúdium je oveľa zaujímavejšie a prínosnejšie, keď si študenti to, čo študujú, vyskúšajú aj prakticky.

Rešpektovali vaši spolužiaci a pedagógovia vašu vieru?

Rešpektovali, nikdy som sa nestretla s opovrhnutím či nepochopením, skôr ich moje postoje zaujímali. Dokonca v Česku sa mi zdali moji spolužiaci oveľa otvorenejší, čo sa týka témy viery, než na Slovensku.

Niektorí moji českí spolužiaci, ktorí neboli veriaci, boli v lete dobrovoľníčiť na slovenskom kresťanskom festivale. To naznačuje ich veľkú otvorenosť a priateľskosť.

V jednom rozhovore ste hovorili o bubline, ktorú si ako veriaci vytvárame. Myslíte, že je to pre pocit bezpečia alebo tiež preto, že sa bojíme konfrontácie so sekulárnym svetom?

Konfrontáciu so sekulárnym svetom zažívame denne. Každý má svoje boje – v práci či v rodine. Život v tejto našej bubline nám môže dodať silu na ustátie všetkých týchto bojov. Áno, je to miesto bezpečia, načerpania síl, pochopenia.

Konfrontáciu však aj tak zažívame často a nemyslím si, že sa jej bojíme. Skôr je to výzva – ako sa priblížiť k ľuďom, ako im odovzdať Boha bez toho, aby si to uvedomili. Niekedy stačí ponúknuť vypočutie, porozumenie, láskavý pohľad, inokedy si to vyžaduje dlhodobé úsilie.

Zároveň nás to učí určovať si hranice. Sekulárny svet niekedy od nás kresťanov očakáva, že všetkým vo všetkom vyhovieme, bez ohľadu na naše možnosti a schopnosti. V službe von však musíme mať určené hranice, inak by nás to veľmi rýchlo položilo a neprinášalo by nám to radosť ani ovocie.

Čo nám veriacim katolíkom môže dať sekulárny svet?

Môže nám pomôcť nazerať na ľudí s láskou. Hoci možno nemáme rovnaké hodnoty, viera nás učí neodsudzovať, ale hľadieť s prijatím a láskou. Aj keď sa nám to zdá niekedy zbytočné, vždy môžeme skúsiť dať človeku priestor, počúvať ho.

Mňa neraz takí ľudia prekvapia a inšpirujú. Zároveň máme veľkú príležitosť a milosť modliť sa za veci, ktorými sme v sekulárnom svete konfrontovaní. Verím, že Boh vzhliada na tieto modlitby, aj keď sa nám môžu zdať zbytočné.

Je pre vás náročné ísť touto svojou cestou aj v súčasnej slovenskej hudobnej brandži?

Vôbec nie. Nemám nejaké ambície preraziť, skôr sa chcem deliť o to, do čoho ma Pán Boh volá. A z toho mám radosť. Samozrejme, vždy ma poteší, keď niekde počujem znieť moju tvorbu, je to veľká vec.

Venovať sa hudbe naplno je v dnešnej dobe veľmi náročné a obdivujem každého, kto ide touto cestou. Mňa to vždy bavilo ako voľnočasová aktivita. Keby som sa tomu začala venovať naplno, asi by to pre mňa stratilo svoje čaro.

Je váš manžel naladený rovnako ako vy?

Vďaka Bohu, áno, celý projekt jedno.tu sme tvorili spolu, dokonca vymyslel jeho názov a vytváral aj všetky grafiky a maľby. Pod projektom jedno.tu sme rozbehli aj jeho grafické printy, ktoré sú na našom webe.

Takže tvoriť umenie, cez ktoré Pán Boh môže k ľuďom prehovoriť, je nám obom veľmi blízke a som za to veľmi vďačná. Máme spoločné umelecké vízie, pre ktoré sme sa obaja nadchli a podľa možností sa im postupne venujeme.

Momentálne pripravujeme ďalšie cédečko, kde chceme opäť spojiť hudbu aj vizuálne umenie. Uvidíme, kedy sa nám to podarí dať do sveta.

V čom sa podporujete, dopĺňate a v čom ste rozdielni?

Podporujeme sa navzájom v tvorbe. Keď niečo nahrám, manžel je prvý, kto to počuje a dáva mi spätnú väzbu, rozmýšľame o tom spolu. A zase naopak, keď manžel niečo namaľuje.

Naša tvorba sa často aj spája, napríklad keď manžel vytvára videoklipy k skladbám. Takže je tam vzájomná podpora i spolupráca. Rozdielni sme asi len v procese tvorby, ja som veľmi systematická, manžel skôr vizionár. Ale celkovo je to veľmi dobrá kombinácia (úsmev).

Beriete ako výhodu, že môžete s manželom vytvárať hudbu i rodinnú jednotu?

To, že máme spoločné záujmy a projekty, určite prispieva aj k budovaniu manželstva a rodiny. Prináša nám to tiež do života mnoho zaujímavých udalostí, ľudí, priateľstiev. Na druhej strane je niekedy náročné všetko skĺbiť tak, aby sme to v pokoji zvládali aj s malým dieťaťom. Učíme sa balansu.

Prečo podľa vás ľudia robia a počúvajú hudbu?

Myslím si, že aj jedno, aj druhé je pre ľudí aktivita, ktorá im prináša radosť, inšpiráciu a uspokojenie. Osobne mám rada najmä proces tvorby, ale veľmi rada som aj poslucháčkou. Keď vyjde nejaký nový album, na ktorý sa teším, snažím sa vytvoriť si čas, aby som si ho súvisle vypočula od prvej skladby po poslednú.

Aký vplyv má hudba na vašu psychiku a správanie?

Väčšina hudby, ktorú počúvam, má kresťanskú tematiku. Mne osobne to pomáha pripomínať si aj počas všedného dňa podstatné veci, verše z Písma či vyspievanie nejakej chvály.

Pomáha mi to na chvíľu zastaviť myseľ a upokojiť sa. Rovnako, keď počujem nejaké nové, nepoznané diela, ktoré ma oslovia, som inšpirovaná sadnúť za klavír a tvoriť.

Spievate aj svojmu dieťaťu?

Vyspevujeme si spolu (úsmev).