Keď sú v hlavnej úlohe pápeži

Pozrite si s nami prehľad najznámejších snímok, ktoré zobrazujú životy pontifikov.  

V službách pápeža
V roku 1961 napísal Irving Stone takmer sedemstostranový biografický román Agónia a extáza (The Agony and The Ecstasy), ktorého hlavným hrdinom je Michelangelo.

V roku 1965 na motívy tejto knihy vznikol film, ktorý slovenskí distribútori uvádzajú pod názvom V službách pápeža (The Agony and the Ecstasy).

Historická dráma zobrazuje nielen život perfekcionisticky zameraného umelca, tvorcu hádam najznámejších renesančných diel, ale je aj o jeho vzťahu s vtedajším pápežom Júliusom I., na objednávku ktorého vznikajú fresky v Sixtínskej kaplnke, dodnes obdivované celým svetom.

„Bojovný pápež“ riešil za svojho pontifikátu viaceré vojnové či politické spory, stal sa však i mecenášom umelcov. Jeho povaha nebola práve v súlade so stereotypnými predstavami o tom, aký by pápež mal byť; určité kontroverzné stránky jeho povahy zobrazuje aj film.

Najmä v záverečných dialógoch s umelcom spoznávame, prečo taký asi bol. „Je z teba lepší kňaz ako ja, Michelangelo,“ vyznáva sa pod dielom Stvorenie Adama. „A predsa som mu slúžil. Keď sa zo mňa nestal jeho pastier, stal sa zo mňa jeho vojak. Aj v tom som sklamal.“ 

Postavu tohto rozporuplného pápeža stvárnil Rex Harrison. Mal vtedy 56 rokov. 

Ján XXIII. - Posol mieru
Scéna vo filme: záhradníci pracujú vo Vatikánskych záhradách, keď sa však po nich začne prechádzať pápež, hneď sa bežia schovať. Jedného z nich sa čerstvo zvolený Ján XXIII. pýta: „Čo sa deje? Bojíte sa pápeža?“ Zmätený záhradník povystúpi: „Tak trochu.“ „Ja tiež,“ odpovie mu pápež. 

Dialóg ešte pokračuje: „Svätý Otec, pápež, čo tu bol predtým, trval na tom, aby bol v záhrade sám.“ „Naozaj?“ „Nikdy som nemohol hovoriť s pápežom. Toto je po prvýkrát.“ „Pousilujem sa, aby to nebolo naposledy.“ 

Aj z tohto úryvku vyplýva, aký bol Ján XXIII. – a akého ho zobrazil dvojdielny taliansky film Ján XXIII. - Posol mieru (Papa Giovanni - Ioannes XXIII, 2002).

O podobné bontóny nie je v pápežovom životopise (ani vo filme) núdza. V jednej zo scén napríklad tento pápež vidí, ako mu niekoľko chlapov nesie nový stolec do kúrie – a ako sa pritom namáhajú. 

„Koľko zarábate?“ osloví ich. „Tristo, Svätý Otec.“ „Nuž, nový pápež váži dvakrát viac ako predošlý – žiadajte dvojnásobok.“ 

„Nikdy som nemohol hovoriť s pápežom. Toto je po prvýkrát.“ „Pousilujem sa, aby to nebolo naposledy.“

Podobne ako v živote ani vo filme to však nie je len o úsmevných príhodách. Je to v prvom rade príbeh pápeža, ktorý inicioval Druhý vatikánsky koncil.

„Cirkevná pravda je nezmeniteľná. Môžeme však zmeniť spôsob, ako ju sprostredkovať,“ zamýšľa sa Ján XXIII. vo filme. Vieme, že jeho rozhodnutie navždy zmenilo charakter Cirkvi – a vlastne aj sveta. Možno práve tento film dopomôže pochopiť kroky, ktoré pápeža viedli k tomuto činu. 

Scenárista Francesco Scardamaglia sa snažil pri písaní vychádzať zo zachovaných dokumentov a z rozhovoru s Lorisom Capovillom, ktorý bol pápežovým sekretárom. Jeho cieľom bolo zachytiť obraz pápeža ako jednoduchého, vysoko kultivovaného muža s mimoriadnym vzťahom k iným. 

Pápeža stvárnil americký herec Edward Asner, ktorý bol vychovaný v židovskej viere. V čase natáčania mal 72 rokov.

„Pri filmovaní som sa snažil pochopiť, či ho niekedy postihli pocity, aké zažívajú všetci z nás: ľudský hnev alebo závisť. Ale myslím si, že počas svojho života nikdy neopustil svätosť, ktorú v ňom svet vidí,“ vyjadril sa na margo svojej postavy. 

Karol 
V taliansko-poľskej koprodukcii vznikla miniséria Karol (Karol, un uomo diventato papa, 2005).

Niekde sa uvádza, že ide o sériu štyroch deväťdesiatminútových filmov; inde sa zas hovorí o dvoch dlhších častiach.

Karol - človek, ktorý sa stal pápežom (tento názov pre niektorých zastrešil celú sériu) rozpráva príbeh mladého Karola od študentských a vojnových čias a začiatkov kňazského života.

V druhom diele Karol – pápež, ktorý ostal človekom spoznávame jeho osudy v čase pontifikátu.

Film zachytáva všetko známe okamihy pápežovho života; v podstate pôsobí ako jeho vizuálna biografia. V niektorých veciach však, samozrejme, tvorcovia uplatnili autorskú licenciu.

Ide napríklad o scénu, keď sa Ján Pavol II. stretá s atentátnikom (Mehmet Ali Ağca), ktorý sa čuduje, prečo pápež nezomrel. „Možno preto, lebo ma niekto ochraňoval,“ vraví mu pápež – a vedie s ním dialóg o Fatimskej Madone.

Tiež ho uisťuje, že Panna Mária ho nielenže nepotrestá (ako sa atentátnik obáva), ale naopak – pomôže mu zmeniť jeho život.

V skutočnosti sa však nevie, o čom presne sa títo dvaja muži rozprávali. 

Ctiteľov Matky Terezy zaiste poteší, že sa vo filme objaví aj viacero scén zobrazujúcich pápežov vzťah s touto sväticou. 

Zaujímavé je, že roly rodáka Jána Pavla II. sa ujal poľský herec Piotr Adamczyk, ktorý vo veku 32 rokov zahral pápeža v rôznych jeho životných etapách vrátane vyššieho a stareckého veku. Maskérom sa však podarilo herca dobre líčiť, a tak aj jeho staršie verzie pôsobia celkom autenticky.

Herec bol do filmu obsadený tak, že manželka režiséra (Giacomo Battiato) volala do krakovskej divadelnej školy s tým, že hľadá herca podobného Jánovi Pavlovi II. Sekretárka jej odvetila, že takého nepozná; ale že jej obľúbený herec je Piotr Adamczyk.

Tvorcovia v ňom podobu videli – a mladý herec sa po príchode do Ríma dokonca aj osobne stretol s pápežom, ktorého mal hrať. Neskôr sa pre médiá vyjadril, že mu to nalialo pokoj do srdca.

Premiéra filmu mala byť 14. apríla 2005 za pápežovej prítomnosti; napokon však Ján Pavol II. niekoľko dní predtým (konkrétne 2. apríla) umrel. 

Pápež František: Modlite sa za mňa
Cestuje kardinál Jorge Mario Bergoglio lietadlom, sedí vedľa malého dievčatka a spoločne si kreslia. Jeho mama bola totiž unavená a kardinál sa ochotne ujal roly „opatrovateľky“.

Zrazu za ním príde nejaký muž: „Prepáčte, som druhý pilot a veľmi vás obdivujem.“ „No, spliesť sa môže každý človek,“ odvetí mu s úsmevom budúci pápež.

Láskavú, ľudskú, o budovanie mostov sa snažiacu stránku súčasného pápeža zobrazuje španielsko-argentínsko-taliansky film Pápež František: Modlite sa za mňa (Francisco - El Padre Jorge, 2015).

Na rozdiel od podobných počinov autori rezignovali na chronológiu a detailné zobrazenie všetkých fáz doterajšieho pápežovho života. Aj tak však divák uvidí dôležité udalosti z pápežovej mladosti, jeho zápas o povolanie, konflikty s matkou, ktoré jeho rozhodnutie vstúpiť do seminára vyvolalo, ale napríklad aj prvé lásky.

„Prepáčte, som druhý pilot a veľmi vás obdivujem.“ „No, spliesť sa môže každý človek,“ odvetí mu s úsmevom budúci pápež.

Všetko je prezentované retrospektívne, ako informácie, ktoré si zisťuje novinárka Ana. Práve jej príbehom je rámcované zobrazenie Františkovho života.

Pomerne v skratke (104 minút) sa tak divák dozvie najzákladnejšie informácie o Františkovom živote, navyše v dostatočne modernom a pútavom príbehu.

Režisér Beda Docampo Feijóo sa v jednom rozhovore vyjadril, že sa vo všeobecnosti snažil pracovať s kontextom Františkovho života, nie presne s tým, čo sa stalo. Vychádzali síce z knihy novinárky Elisabetty Piquéovej, ako však tvrdí, pápež ani s ňou veľmi nehovoril o osobných veciach. 

Herec Darío Grandinetti hral úlohu pápeža vo veku 56 rokov.

Celý film vznikol už dva roky po Františkovom zvolení za pápeža. 

Dvaja pápeži
Fiktívny príbeh o skutočných pápežoch – tak by sa dala charakterizovať snímka Dvaja pápeži (The Two Popes, 2019).

Film, ktorý režíroval brazílsky režisér Fernando Meirelles, zobrazuje zrejme nikdy neuskutočnené stretnutie medzi pápežom Benediktom XVI., ktorý sa chystá abdikovať, a kardinálom Jorgem Bergogliom, z ktorého sa neskôr stane súčasný pápež František.

Obaja muži predstavujú (vo filme zámerne vyhrotené) protipóly katolíckej hierarchie a prístupov k svetu i Cirkvi; v tomto kontexte slúžia aj ako istá metafora. Ich dialógové konfrontácie ponúkajú pre diváka priestor zamyslieť sa nad tým, aké je poslanie Cirkvi a ako ho v dnešnej dobe čo najlepšie realizovať. 

Pápežov stvárnili Anthony Hopkins (Benedikt XVI.) a Jonathan Pryce (František), ktorého režisér obsadil pre jeho fyzickú podobu s reálnym pápežom Františkom.

Jonathan Pryce vyrastal v protestantskom prostredí, jeho sestra však konvertovala na katolicizmus a on s ňou občas chodil na sväté omše. Doteraz vraj rád medituje v newyorskej Katedrále svätého Patrika. Reálny pápež je preňho zaujímavou osobnosťou, ktorá má význam pre svet i pre Cirkev samu.

„Myslím si, že inšpiruje ľudí a veľmi ho obdivujem,“ vyjadril sa. Aj preto sa najprv zdráhal ho hrať; napokon sa mu scénar zapáčil a aj napriek tomu, že – ako sám seba charakterizoval – nie je veľmi náboženský zameraný, šiel do toho. 

Otec Anthonyho Hopkinsa bol ateista a matka agnostička; herec sa doteraz nerozhodol pre nijaké konkrétne náboženstvo, po premiére však viacerým médiám opísal niekoľko pozitívnych stretnutí s katolíckou vierou vo vlastnom živote.

Obaja herci boli za svoj výkon nominovaní na Oscara.