Matka misií chcela nekonečne milovať

Jej meno nie je zatiaľ v slovenských končinách veľmi známe, často nič nehovorí ani aktívnym členom živého ruženca, ktorý svojho času založila práve táto Francúzka.

Aj preto môže byť útla publikácia Paulína Jaricotová (SSV, 2019) užitočným sprievodcom pri spoznávaní vzácnej ženy, zakladateľky najväčšieho hnutia na pomoc misiám a veľkej milovníčky posvätného ruženca. 

Životopis, úvahy, modlitby
Paulínu Jaricotovú slovenským čitateľom predstavuje Viktor Jakubov, ktorý desať rokov viedol Pápežské misijné diela na Slovensku (PMD). Stručný hutný text, informačný charakter, chronologický záber – aj to sú devízy autorovho prístupu k téme.

Pre niektorých budú tieto atribúty výhodou; pre tých, ktorí by matku misíí (ako Paulínu Jaricotovú tituloval Ján Pavol II.) chceli spoznať viac, môže byť daná brožúrka aspoň prehľadným prológom. 

Okrem životného príbehu možno nájsť v brožúrke aj príhovor Paulíny Jaricotovej k spoločenstvu živého ruženca či jej odpoveď na námietky proti posvätnému ružencu.

Oboje úvahy deklarujú duchovnú múdrosť ich autorky a akiste popohnú svedomím viacerých čitateľov.   

Poteší aj prítomnosť niekoľkých modlitieb (litánie k ctihodnej Paulíne Márii Jaricovotej, modlitba za jej blahorečenie, za misionárov či vlastnoručne napísaná modlitba, ktorá sa našla po Paulíninej smrti).

Misiami žila každodenne
Keď 3. mája 1822 Paulína Jaricotová oficiálne založila Dielo šírenia viery, isto ani netušila, že v roku 1922 ho Cirkev cez osobu pápeža Pia XI. povýši na pápežské.

V súčasnosti toto dielo „podporuje vyše tisícsto misijných diecéz po celom svete, väčšinou v Afike a v Ázii,“ uvádza autor.

Zároveň pripomína, že „Paulína si pre misie nevyčlenila len zopár momentov, stali sa jej každodennou záležitosťou“.

Azda pri čítaní o jej horlivosti a kreatívnosti zatúži nejeden čitateľ sám sa vrúcnejšie angažovať v svojich každodenných misiách či modliť sa za misionárov a za všetkých tých hladných a smädných po spravodlivosti a nádeji, ktorým majú priniesť radostnú zvesť. 

Členovia ako uhlíky 
V čase všeobecnej náboženskej vlažnosti prišla Paulína Jaricotová s takmer revolučným nápadom – vytvoriť malé spoločenstvá, v ktorých by sa každý člen zaviazal modliť denne jeden desiatok ruženca.

„Paulína prirovnávala pätnástich členov každého ruženca k uhlíkom: niektoré uhlíky boli studené, niektoré slabo tleli a zopár z nich bolo v ohni. Ak sú však všetky pri sebe, spoločne zahoria plameňom.“

Už za jej života sa stal živý ruženec veľmi populárnym – a v roku jej smrti (1862) mal len v jej rodnom Francúzsku vyše 2 250 000 členov. 

Stručná, no podnetná
Ako to pri príbehoch Božích priateľov býva, tak aj v tom Paulíninom nájdeme mnoho podnetov, povzbudenia, pekných dôkazov o tom, že „Pán dá silu svojmu ľudu, Pán požehná svoj ľud pokojom“ (Ž 29, 11).

Brožúrka Paulína Jaricotová je u nás prvou knižnou lastovičkou o žene, ktorá mala od mladosti túžbu „nekonečne milovať“ – a po tomto letmom zoznámení sa s ňou určite budú viacerí z nás čakať na rozsiahlejšie (napríklad aj beletristické) dielo o nej.