Naša pápežská hymna je špeciálna

V samotnom Ríme však pojem pápežská hymna (v tal. Inno e Marcia Pontificale) od čias pontifikátu Pia IX. (1846 – 1878) označuje pôvodne inštrumentálnu skladbu pochodového charakteru autorstva významného francúzskeho tvorcu mnohých sakrálnych hudobných diel Charla Gounoda.

Hymnu, ktorú môžeme počuť pri štátnych návštevách Vatikánu alebo z priamych prenosov pápežovho príhovoru Urbi et orbi, skomponoval skladateľ v roku 1869 pri príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky pápeža Pia IX. Za oficiálnu pápežskú a vatikánsku hymnu ju 24. decembra 1949 vyhlásil pápež Pius XII.

V roku 1991 k nej latinský text vytvoril Raffaello Lavagna. Treba však podotknúť, že je to v poradí až druhá skladba, ktorá nahradila pôvodnú z roku 1857 autorstva Vittorina Hallmayra, rakúskeho vojenského dirigenta.

Text z Anglicka

Je zaujímavé, že do polovice 19. storočia pápež ani pápežský štát nemal oficiálnu hymnu. Jej vznik sa viaže s obdobím, keď sa nielen katolícky svet zaoberal otázkou pápežskej neomylnosti vo veciach viery a mravov, čo bolo za pravdu viery (dogmu) vyhlásené na Prvom vatikánskom koncile (1870).

Úzko s tým súvisí aj vznik nám dobre známej piesne V sedmobrežnom kruhu Ríma. Text v latinčine (In aeterna urbe Roma) a v angličtine (Full in the panting heart of Rome) vytvoril v roku 1850 anglický kardinál a arcibiskup Westminsteru Nicholas Patrick Stephen Wiseman (1802 – 1865), ktorý sa narodil v Španielsku írskym rodičom.

Inšpiroval sa pritom piesňou zo škótskeho žaltára z roku 1615. Reagoval tým na spomenuté vieroučné spory, ale aj na skutočnosť, že v tom čase sa emancipovali katolíci žijúci v Anglicku (Katolícky emancipačný zákon z roku 1829).

V iných krajinách

Wisemanov anglický text piesne dostal viaceré melódie. Najpopulárnejšiu z nich vytvoril anglický rímskokatolícky kňaz Charles Austin Cox (1853 – 1916). V 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa pieseň s rôznymi melódiami objavila v mnohých katolíckych spevníkoch vydaných v Amerike a Anglicku.

Neskôr upadla do zabudnutia. V iných krajinách pieseň nebola príliš populárna, s výnimkou Uhorska. Tam už v roku 1857 Antal Gyurits preložil text piesne do maďarčiny a o rok nato peštiansky učiteľ hudby Antal Feley skomponoval nám dobre známu melódiu, pôvodne však pre štvorhlasný miešaný zbor s organovým sprievodom.

Autora poetického prekladu do slovenčiny nepoznáme. Pri porovnaní anglickej, maďarskej a slovenskej verzie môžeme konštatovať, že ide o poetické, ale zároveň pomerne verné preklady anglickej pôvodiny.

Nicholas Patrick Stephen Wiseman ako jeden z hlavných podporovateľov vtedajšieho pápeža Pia IX., ktorý ho v roku 1850 po obnovení katolíckej hierarchie v Anglicku a Walese vymenoval za kardinála a prvého arcibiskupa Westminsteru, bol horlivým zástancom hlavy Cirkvi pri sporoch v otázke pápežskej neomylnosti.

Kvôli obnove Katolíckej cirkvi v Anglicku, Walese a Írsku podnikol mnohé evanjelizačné cesty. Vytvoril aj viaceré texty piesní, okrem iného aj nám dobre známu pápežskú hymnu.

Keď ňou budeme onedlho vítať Svätého Otca, pápeža Františka, dajme sa naplniť tým istým duchom horlivosti za obnovu súčasnej Cirkvi a zároveň buďme hrdí na spoločné „uhorské“ dedičstvo, ktorým sa už dnes nemôžu pochváliť iné národy – špeciálnu pápežskú hymnu.