Odporúčame: Magdaléna

To, na čo iní potrebujú celé strany, on vyjadrí v pár riadkoch. Výstižne, trefne, štylisticky nádherne.

Mám rada jeho zamyslenia, ktoré zverejňuje na svojom webe, ilustrované temer snovými fotkami (tiež z jeho dielne).

Ale hádam ešte radšej mám jeho poémy (tiež ich môžete nájsť tam, konkrétne v sekcii Modlitby). Keby ich bolo zamak viac, hádam by ich niekto vydal i knižne. Takto sa z nich môžeme tešiť aspoň virtuálne. 

Adam, Cyril a Metod, Jana z Arku, Ondrej – cez pohľad týchto biblických postáv či svätých spoznávame svet, ako ho videli, vnímali, cítili.

Hagiológia v básni – a prečo nie? Najmä ak je umelecky skvelo zvládnutá.

V rade týchto cyklov však chcem dať do pozornosti špeciálne jednu „modlitbu“, jednu ženu.

„Je skoré ráno. Nič tak ženu nebolí / ako muž, čo s ňou nechce dočkať večera, / hoc sa mu podvolí. / Zosúvam sa z postele, na ktorej už spali mnohí, / no zo žien len ja sama. / V izbe žiaden pohyb, hoc v noci to bola dráma.“

Dobre ju poznáme.

„Viedli ma ako ženu, ktorú konečne usvedčia, / ženu predávanú, ktorú nekúpi už ani Boh. / Kamene v rukách, na perách slová hanlivé / a výsmech tých lepších ľudí. / Ženskému telu lepšie, ak je neživé, / keď ho muž súdi.“

Ale aj vďaka tejto citlivej, nežnej, hlboko ľudskej a nečakane pravdivo ženskej poéme ju môžeme spoznať skutočne. 

Vďaka, Vladimír. Vďaka za všetky Magdalény.