Organ vo mne vyvoláva absolútne nadšenie

Čo všetko je dnes súčasťou sakrálnej hudby?

Súčasťou sakrálnej hudby je vokálna, inštrumentálna hudba, gregoriánsky chorál, spirituály, zborové skladby, organová a orchestrálna hudba a mnohé iné. Hudba je jedným z našich najuniverzálnejších prostriedkov komunikácie. Je všade okolo nás i v nás. Oslavovať Boha môžeme rôznymi formami a spôsobmi – to platí o modlitbe aj o hudbe. Bohatstvo hudby je nesmierne a vnímanie sakrálnej hudby si od poslucháča vyžaduje zapojenie viacerých zmyslov. Tiež ho núti hlbšie premýšľať a rozvíja jeho pamäť a hemisféry.

Hoci sa o novinkách v oblasti klasickej sakrálnej hudby hovorí málo, má sa Slovensko aj v tomto smere čím pochváliť?

Áno, určite má. Minimálne v našej Banskobystrickej diecéze je veľa aktívnych skladateľov profesionálov, ktorí prispievajú svojou tvorbou pravidelne. Spomeniem len niekoľkých z nich: Katarína Koreňová, Marián Gregor, Zdenka Fekiačová Skruteková, Peter Bibza, Peter Rezník, Martin Jánošík a mnohí iní. Za posledné dva roky som bola súčasťou dvoch zaujímavých projektov, na ktorých boli odpremiérované nové omše práve od Mariána Gregora a Zdenky Fekiačovej Skrutekovej.

Sú slovenské hudobné diela porovnateľné so zahraničnou tvorbou?

Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať, pretože každá krajina má svoje kultúrne zázemie, históriu, zvyklosti a tradície. Každá tvorba má svoje špecifiká a charakter, ale každá si nájde svojho poslucháča. Podľa môjho názoru sú slovenské hudobné diela hodnotný materiál, no my interpreti často siahame práve po tvorbe zahraničných majstrov a našu vlastnú tvorbu nehráme. Pritom máme na Slovensku veľa šikovných, talentovaných skladateľov, ktorí neprestávajú tvoriť a snažia sa svoje okolie obohatiť. Asi aj v tomto prípade platí pravidlo, že doma nie je nikto prorokom.

Keď si vezmeme svetoznáme historické diela, sú s nimi slovenské omše porovnateľné?

Čo sa týka svetoznámych diel, treba si uvedomiť, že položili základy hudobnej tradície pre svoju kultúru. Práve na nich sa potom stovky rokov budovala ďalšia sakrálna tvorba. U nás na Slovensku možno nie je tradícia taká veľkolepá ako vo Francúzsku alebo v Nemecku, ale predsa existuje. O to cennejšia je skutočnosť, že aj my máme nové skomponované omše nielen v latinskom jazyku, ale aj v slovenskom. Vynikajú zaujímavou hudobnou rečou a špecifickými prvkami. Predovšetkým však zrozumiteľne podávajú radostné posolstvo – a na to môžeme byť skutočne hrdí.

Akým spôsobom ste do týchto diel mohli vstúpiť vy osobne?

Minulý rok som mala možnosť odprezentovať organovú tvorbu kňaza Mariána Gregora. Pána farára poznám už od svojho štúdia na konzervatóriu. Jeho tvorba mi je veľmi blízka, preto som sa dlhšie pohrávala s myšlienkou, že tieto hodnotné kompozície treba dostať na verejnosť. Opýtala som sa ho, či by som mohla jeho diela odprezentovať koncertne a súhlasil. Keď som sa ho pýtala, či by nechcel vytvoriť aj nové dielo pre organ a ženský zbor, prezradil, že už dlhšie túži napísať skladbu k Duchu Svätému. A tak vzniklo dielo Messe de la Pentecôte, ktoré malo premiéru 5. júna 2022 v Kostole Ducha Svätého v Sielnici. Na interpretáciu zborového partu sa podujal pod vedením profesionálnej dirigentky Oľgy Bystrianskej Ženský spevácky zbor Belius z Očovej, s ktorým pravidelne spolupracujem. Vďaka tejto vzájomnej spolupráci vzišlo aj ovocie - v júni tohto roku nám vyšlo spoločné cédečko s názvom Duchovná a organová tvorba Mariána Gregora.

Na organe ste hrali aj pri premiére inej omše v Detve.

Banskobystrická diecéza zažila tento rok aj premiéru omše od skladateľky Zdenky Fekiačovej Skrutekovej, ktorá pôsobí vo farnosti sv. Františka z Assisi v Detve. Zdenka pri príležitosti dvojstého výročia konsekrácie kostola skomponovala omšu pre ženský zbor, organ, sláčikové kvarteto a priečnu flautu. Aj tu som sa zhostila organového partu. Táto premiéra mala veľký úspech. Veriaci si z koncertu odnášali hlboký umelecký a duchovný zážitok. Vďaka veľkému záujmu prišiel nápad zaznamenať na cédečko aj toto dielo, aby sa dostalo k čo najširšej verejnosti. Repríza by mala byť pravdepodobne v októbri v Banskej Bystrici.

Prečo ste sa rozhodli venovať práve organu?

Už v detstve som začala navštevovať základnú umeleckú školu, v ktorej som sa učila hrať na klavíri. V tom čase v našej farnosti v Medzibrode, kde som bývala, chýbal organista, a tak ma oslovila žalmistka Elenka Sokolová (švagriná významného slovenského organistu Ivana Sokola, ktorý pochádzal z tejto dediny – pozn. red.), či by som neskúsila zahrať na svätej omši aspoň piesne JKS. Prisľúbila, že mi pomôže spievať a že sa hrania vôbec nemusím báť. Dala som sa nahovoriť, ale pravdu povediac, bála som sa riadne, veď odrazu celá zodpovednosť vedenia spevu liturgického zhromaždenia stála na mne. Nuž a z toho „raz za čas“ bol odrazu každý týždeň (úsmev). Odvtedy uplynulo vyše dvadsať rokov pravidelnej služby v rôznych farnostiach.

Motivovalo vás to k ďalšiemu odbornému vzdelaniu?

Po skončení ZUŠ-ky som začala študovať na konzervatóriu v Banskej Bystrici, kde môj záujem o organ začal rásť nielen po stránke liturgickej, ale najmä koncertnej. Na konzervatóriu som sa dostala do triedy zanieteného pedagóga, vynikajúceho interpreta Petra Sochuľáka, ktorý vo mne vzbudil veľký zápal pre organovú interpretáciu. V pedagogickej činnosti bol veľký perfekcionista, mal zmysel pre detail a zvukovú estetiku. V tom čase pôsobil ako katedrálny organista, vďaka čomu som sa ako študentka mohla dostať k novému, väčšiemu a predovšetkým živému nástroju. Oproti digitálnym nástrojom, na ktorých sme cvičili, a malým pneumatickým organom v okolitých dedinách to bola obrovská zmena. Dostať sa do blízkosti takéhoto nástroja bolo pre mňa a mojich spolužiakov priam niečo čarovné. Tu som si asi prvýkrát uvedomila, že organ vo mne vyvoláva absolútne nadšenie. Živý píšťalový organ je skvostné umelecké dielo po remeselnej i zvukovej stránke. Všetky možnosti, ktoré sú vo vašich rukách, sú fascinujúce. Vy ovládate nástroj a on s vami spolupracuje.

Aké bolo štúdium na vysokej škole?

Po absolutóriu som vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave v odbore hra na organe, pod pedagogickým vedením profesora Imricha Szabóa. Vďaka nemu som sa znovu dostala k novým nástrojom a interpretačným príležitostiam. Už počas štúdia som mala možnosť odohrať niekoľko organových recitálov na viacerých festivaloch a spolupracovať s významnými slovenskými hudobníkmi. Profesor Szabó mi dal veľmi cenné informácie a nové pohľady na interpretáciu, za čo som mu veľmi vďačná.

Čím vás organ ako hudobný nástroj neprestáva oslovovať?

Pri hre na píšťalovom organe si uvedomujete obrovskú intenzitu, majestátnosť, čistý, jasný zvuk a farebnosť registrov. Celá sila prechádza cez vás, cítite všetky vibrácie, až sa pomaly stávate jeho súčasťou. Verím tomu, že každý, kto to zažije, bude pohltený a nadšený rovnako ako ja. Preto vrelo odporúčam štúdium hry na organe (úsmev). Umelci vedia obecenstvu pretlmočiť myšlienku, obsah aj emóciu a najmä pozdvihnúť dušu bližšie k Bohu.