Pre človeka je iba jedno víťazstvo

Historicko-biografický román predstavuje objemné epické stvárnenie dávnych dôb.

Autor sa rozhodol postupovať v paralelných líniách, ktoré sa v zlomových momentoch stretávajú, pretínajú i zauzľujú. Prvá z nich zachytáva vyššie spoločenské vrstvy a senát vtedajšieho Ríma ovládaného Ostrogótmi. Sú nespokojné s nadvládou cudzincov, no nemajú diplomatický ani vojenský potenciál, aby tento stav zmenili. 

Treba si uvedomiť, že čas rozprávania prebieha po rozpade Rímskeho impéria (r. 395). Navyše je to obdobie po páde Západorímskej ríše v roku 476, ktorý sa považuje za míľnik na ceste ľudských dejín: končí ním starovek a začína stredovek. Rím bol síce súčasníkmi považovaný stále za vplyvnú metropolu, no stratil funkciu hlavného mesta, ubúdalo v ňom obyvateľstva, bol oslabený vojnami a morom.

V románe sa stáva bojovým poľom pre mocenské sily Ostrogótov a Východorímskej/Byzantskej ríše, ktorá, práve naopak, v tých časoch pod vládou cisára Justiniána v Konštantínopole prežíva zlaté obdobie.

Keď nevyhráva zdravý rozum 
Čitateľ vstúpi do domu senátora Boethia a jeho ženy Rusticiany, keď sa búrlivo debatuje o príchode ostrogótskeho vládcu Teodoricha do Ríma. Nesúhlas s ním prežívajú mnohí, no musia skloniť hlavu. Malý Peter, ktorý má neskôr v deji výraznú, tragickú úlohu sa dokonca pokúsi vládcu v uliciach Ríma zabiť...

Spolu s nenávideným a prefíkaným Teodorichom je v Ríme aj skromný mladík Benedikt. Románopisec zaiste v druhom pláne touto súbežnosťou signalizuje vyrovnávanie negatívneho prvku v podobe vládcu pozitívnym, teda Benediktom. 

Obálka nového románu o svätom Benediktovi, ktorý bol zakladateľ západoeurópskeho mníšstva. Snímka: archív SSV 

Benedikt je hlavným strojcom druhej románovej línie. Je v príbuzenskom vzťahu s Boethiom a rýchlo si uvedomí, že v lepšej spoločnosti vládnu intrigy, nevyhráva tam zdravý rozum a poctivý úsudok už vôbec nie.

Po tragickej udalosti nastáva jeho životný zlom. V hlave mu víri nasledujúca myšlienka: „Pre človeka existuje iba jedno víťazstvo a jediný triumf, a to dostať sa k Bohu tak blízko, ako ho k nemu dokáže priviesť milosť a vôľa.“

Takpovediac, v danej chvíli Benedikt „zatiahne na hlbinu“ a stáva sa pustovníkom.

Sila a nezlomnosť
Striedanie rozprávačského medzi zachytením dramatických dejinných súvislostí Ríma a užším výrezom zameraným na životopis svätého Benedikta robí z románu príjemné dynamické čítanie.

Boethius ako jeden z mála spravodlivých neunikne potupnej smrti, no zanecháva nádhernú knihu, ktorú si môžeme prečítať aj dnes – vo väzení na sklonku života píše klenot ľudského myslenia Útecha z filozofie. Svätý Benedikt zas vytvoril Regulu, ktorá bola vzhľadom na organizáciu mníšskeho života v danom čase revolučným počinom, a položil ňou pevné základy pre rozvoj západoeurópskeho mníšstva.

Presvedčivé sú pasáže o jeho modlitbe, vedení mníchov, správaní i zázrakoch, o sile a nezlomnosti v rozličných situáciách i pri zakladaní kláštora Monteccassino, kde napokon aj zomiera. 

Kiežby odkaz svätého Benedikta z Nursie inšpiroval najmä súčasnú mládež – Cirkev, a nemenej spoločnosť, ktorá to potrebuje...