Preblahoslavená je mariánskou veľpiesňou

Zbierka Preblahoslavená bola prvý raz publikovaná v roku 1977 v rámci edície Lýra, ktorú vydával Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Toto pôvodné vydanie je čitateľom nedostupné. Pamätám sa, ako som pred rokmi vyprosil exemplár z knižnice otca biskupa Štefana Vrableca.

Túto vzácnu knihu dnes prináša slovenským čitateľom vydavateľstvo OZ Face v edícii Rewind, ktoré okrem iného nedávno publikovalo aj súborné dielo básnika a niekdajšieho redaktora Spolku svätého Vojtecha Jána Motulka (1920 – 2013) alebo rané spirituálne básne Miroslava Válka Domáca úloha (2018).

Autor novodobej koncepcie slovenskej katolíckej moderny Július Pašteka nazval Strmeňovu zbierku Preblahoslavená „mariánskou veľpiesňou“. Knihu zdobia ilustrácie Kataríny Kvietikovej-Bekéniovej, ktorá je básnikovou príbuznou.

V porovnaní s predošlými básnickými zbierkami autora pôsobia mariánske básne pomerne tradične a jednoducho, čo konštatuje editor a autor doslovu s názvom Magnifikat exulanta Matúš Marcinčin: „Čitateľ poznajúci Strmeňovu staršiu tvorbu je zrazu konfrontovaný s navonok jednoduchými naratívnymi básňami.“

Preblahoslavená je poéziou, no rovnako ju možno označiť za zbierku meditácií a úvah; za knihu obohacujúcu kontext slovenskej mariológie.

Obálka zbierky poézie Preblahoslavená. 

Pred odchodom do exilu bol Karol Strmeň v prostredí slovenskej literatúry známy najmä ako prekladateľ, napríklad preložil výber z poézie Mihaia Eminescu, ktorý v roku 1944 vydalo katolícke vydavateľstvo Obroda v Ružomberku; preložil tiež Havrana, ktorého autorom je Edgar Allan Poe.

Karol Strmeň v prekladovej práci pokračoval i v exile. Obzvlášť zaujímavá je jeho antológia prekladov Návštevy (1977).

Karol Strmeň dedikoval dielo Preblahoslavená priateľovi, básnikovi katolíckej moderny a tiež exulantovi Mikulášovi Šprincovi (1914 – 1986), ktorý ho povzbudzoval k vydaniu čisto mariánskej zbierky: „Mikulášovi Šprincovi, básnikovi a kňazovi podľa Srdca Božieho, ktorý vznik týchto veršov sledoval a povzbudzoval s nezabudnuteľnou horlivou láskou.“

Zhodou okolností v tom istom roku vydal aj ďalší známy básnik Rudolf Dilong (1905 – 1986) zbierku sonetov Akí sme všetci. Na tvorbu týchto sonetov ho vyzval práve Karol Strmeň. Aj to svedčí o čulom literárnom živote slovenských spisovateľov v exile, o ich intenzívnych kontaktoch.

Vo výpočte mariánskych zbierok slovenskej poézie je predstavovaná Strmeňova kniha iba treťou zbierkou tohto charakteru, po pomerne neznámej zbierke Stanislava Žiara Ave Maria (1938) a o čosi známejšej Mýtnik pred Madonou (1948) Gorazda Zvonického, ktorý bol redaktorom prvého vydania Strmeňovej Preblahoslavenej.

V exile ešte vyšiel výber mariánskej poézie Rudolfa Dilonga Matka celá krásna (1970). Karol Strmeň už v prvom verši zbierky spája filozofiu a náboženstvo: „Život je zorou nebeského rána.“ Tak ako kedysi Pavol Jozef Šafárik v jednom z prvých sonetov v slovenskej literatúre Jiskra božství, v duchu Platónových ideí.

Tento uhol pohľadu sa vinie celou zbierkou. Zbierka je formálne členená na dve časti s názvom Život Panny Márie a Svätyne. Prvá časť predstavuje básnickou formou udalosti známe z tajomstiev ruženca, krížovej cesty a iné: Zvestovanie, Jozefov sen, Nazaret, Pieta.

V záverečnej básni Prosba Karol Strmeň zveruje celú svoju tvorbu Panne Márii: „Panenská Matka, dcéra svojho Syna, / nad všetko Božie tvorstvo vyvýšená, / láskavo prijmi svojho čeľadína, / čo mimo teba útočišťa nemá.“ Hoci je kniha poslednou zbierkou autora, isto nepovedala posledné slovo.

Jej reedícia je cenným svedectvom o autorovi a zároveň približuje exilovú literatúru poézii produkovanej v tomto čase na Slovensku, respektíve v Česko-Slovensku a čitateľ má možnosť porovnávať a vytvárať si ucelený obraz o novodobej slovenskej poézii.