Prešiel čarovným šatníkom aj krajinou tieňov

Na svet prišiel ako druhý syn advokáta Alberta Jamesa Lewisa a jeho ženy Flory Augusty v meste Belfast, ktoré je dnes hlavným mestom Severného Írska.

Keď mal 10 rokov, umrela mu matka a Jacksie (ako si chlapec hovoril na pamiatku svojho mŕtveho psíka) odišiel na internátnu školu v meste Watford.

Spomína si na ňu aj v autobiografii Zaskočený radosťou, v ktorej chcel zachytiť svoj prerod z kresťana na ateistu a následne z ateistu na kresťana.

Obdobie na škole ho negatívne poznačilo až traumatizovalo, neskôr z nej však odišiel, keďže bola zatvorená pre nízky počet žiakov a psychické problémy riaditeľa.

Postupne vystriedal viacero škôl, neskôr získal štipendium na prestížnom Oxforde.

V tom čase však už prebiehala 1. svetová vojna a mladík musel školskú uniformu vymeniť za vojenskú.

Na francúzsky front pri rieke Somme dorazil presne v deň 19. narodenín. 

Mnoho bojov

Keď bol v roku 1918 zranený v bitke pri meste Arras, začal trpieť depresiami. Postupne sa však zotavil a vrátil sa k štúdiám.

Napriek tomu, že sa stal premiantom, príchod do anglickej reality bol preňho ako hrdého Íra krutý.

Hoci väčšinu profesionálneho života prežil v Oxforde (učil tam takmer 30 rokov), celý čas udržiaval kontakty s rodákmi a pravidelne cestoval do Severného Írska.

Skutočný boj však dlho zvádzal najmä s Bohom.

Ateistom sa stal ako pätnásťročný.

Svet bol podľa neho príliš krehký a plný chýb, čo podľa mladíka odporovalo existencii Boha.

Namiesto viery sa začal čoraz viac uchyľovať k mytológii. Práve tá ho však, paradoxne, priviedla späť k Bohu.

Fascinovali ho fantasy diela farára Georgea MacDonalda či úvahy obráteného spisovateľa Gilberta Keitha Chestertona.

Navyše, Lewisovým kolegom bol John Ronald Reuel Tolkien (dnes známy vďaka fantasy sérii Pán prsteňov, v ktorej tiež možno nájsť kresťanské alúzie) – práve ten často s Lewisom diskutoval a polemizoval o rôznych, aj náboženských otázkach.

Postupne sa C. S. Lewis stal teistom, neskôr – „kopajúc a kričiac“ – kresťanom. Mal vtedy presne 33 rokov. 

O viere žoviálne

Postupne vydal množstvo kníh, ktoré rozprávali o (jeho) viere v Boha. Dokonca si vďaka nim vyslúžil povesť jedného z najväčších apologétov 20. storočia.

Medzi najznámejšie z nich patria K jadru kresťanstva (v ktorej sa pokúsil vyargumentovať, prečo práve kresťanstvo je najpravdivejším náboženstvom), Veľký rozvod (metaforicky v ňom priblížil večný život) či Rady skúseného diabla (listová konverzácia diabla, ktorý sa snaží neskúsenému „kolegovi“ vysvetliť, ako najľahšie dostať smrteľníkov do pekla).

„Je len jedno dobro, a to je Boh. Všetko ostatné je dobré, keď to hľadí k nemu, a zlé, keď sa to od neho odvracia.“ (z knihy Veľký rozvod)

Najviac ho však preslávila séria kníh o kráľovstve Narnia (do ktorého sa vchádzalo napríklad cez šatník); alegoricky v nich predstavil svet kresťanstva a jeho hodnôt.

Hoci jeho diela s nadšením číta mnoho katolíkov, pravda je, že sám Lewis inklinoval skôr k anglikánskej viere, hoci do konca života vraj uvažoval nad konverziou ku katolicizmu, ktorého mnohé koncepty (očistec, smrteľný hriech) prijímal aj vo svojej tvorbe.

Veľké lásky, veľká bolesť

V živote zažil dve veľké lásky.

Jane Mooreová bola matkou jeho priateľa Paddyho, s ktorým býval počas vojny na izbe.

Keď ten padol, Lewis šiel Jane navštíviť, pretože s Paddym si sľúbili, že keď jeden umrie, druhý sa postará o jeho rodinu.

Lewis si ju obľúbil ako matku (dokonca ju tak oslovoval aj v listoch) a vďaka nej bolo porazené jeho „nepriateľstvo s emóciami“.

S Jane staršou o 27 rokov sa priatelil až do jej smrti; od roku 1930 žili v tom istom dome spolu s jej dcérou a Lewis ju vraj každý deň navštevoval aj po tom, čo bola pre demenciu presťahovaná do sanatória.

Ľúbostný cit v ňom prebudila jediná žena - Joy Greshamová.

Najprv ju považoval za dotieravú intelektuálku, uzavrel s ňou však formálny sobáš, aby nemusela emigrovať do Ameriky.

Rozvedená matka dvoch synov, ktorú s Lewisom spájala skúsenosť konvertizmu, si postupne získala jeho srdce – v tom čase jej však, žiaľ, zistili smrteľnú chorobu.

Cirkevný sobáš sťažovala jej minulosť; za Lewisa sa mohla vydať aspoň na smrteľnom lôžku.

Ako zázrakom sa jej polepšilo a so spisovateľom prežili ako manželia ešte 4 roky – v roku 1960 zomrela a Lewis pod pseudonymom vydal dielo O zármutku, ktoré analyzovalo jeho pocity straty a bolesti.

Staral sa tiež o oboch jej synov – jeden ostal kresťanom, druhý sa vrátil k pôvodnej viere svojej matky, judaizmu.

Osudovú lásku tohto autora približuje aj film z roku 1993 Krajina tieňov, v ktorom Lewisa stvárnil Anthony Hopkins.

Sám Lewis zomrel v roku 1961 na zlyhanie obličiek – presne v ten istý deň, ako bol zavraždený prezident John Fitzgerald Kennedy.

Lewisove diela doteraz preložili do 30 jazykov a viaceré z nich boli sfilmované.