Prešiel čarovným šatníkom aj krajinou tieňov

Autor Clive Staples Lewis sa preslávil fantasy sériou Letopisy Narnie aj celým radom populárnych románov či esejisticky ladenými knihami o kresťanstve. Dokázal upútať jemným humorom, peknými myšlienkami aj argumentáciou. Tento rok si svet 29. novembra pripomína 120. výročie jeho narodenia.

Mária Bilá 27.11.2018
Prešiel čarovným šatníkom aj krajinou tieňov

C. S. Lewis vymyslel čarovný svet Narnie, ktorý opantal celé generácie čitateľov. Snímka: pixabay. com

Na svet prišiel ako druhý syn advokáta Alberta Jamesa Lewisa a jeho ženy Flory Augusty v meste Belfast, ktoré je dnes hlavným mestom Severného Írska.

Keď mal 10 rokov, umrela mu matka a Jacksie (ako si chlapec hovoril na pamiatku svojho mŕtveho psíka) odišiel na internátnu školu v meste Watford.

Spomína si na ňu aj v autobiografii Zaskočený radosťou, v ktorej chcel zachytiť svoj prerod z kresťana na ateistu a následne z ateistu na kresťana.

Obdobie na škole ho negatívne poznačilo až traumatizovalo, neskôr z nej však odišiel, keďže bola zatvorená pre nízky počet žiakov a psychické problémy riaditeľa.

Postupne vystriedal viacero škôl, neskôr získal štipendium na prestížnom Oxforde.

V tom čase však už prebiehala 1. svetová vojna a mladík musel školskú uniformu vymeniť za vojenskú.

Na francúzsky front pri rieke Somme dorazil presne v deň 19. narodenín. 

Mnoho bojov

Keď bol v roku 1918 zranený v bitke pri meste Arras, začal trpieť depresiami. Postupne sa však zotavil a vrátil sa k štúdiám.

Napriek tomu, že sa stal premiantom, príchod do anglickej reality bol preňho ako hrdého Íra krutý.

Hoci väčšinu profesionálneho života prežil v Oxforde (učil tam takmer 30 rokov), celý čas udržiaval kontakty s rodákmi a pravidelne cestoval do Severného Írska.

Skutočný boj však dlho zvádzal najmä s Bohom.

Ateistom sa stal ako pätnásťročný.

Svet bol podľa neho príliš krehký a plný chýb, čo podľa mladíka odporovalo existencii Boha.

Namiesto viery sa začal čoraz viac uchyľovať k mytológii. Práve tá ho však, paradoxne, priviedla späť k Bohu.

Fascinovali ho fantasy diela farára Georgea MacDonalda či úvahy obráteného spisovateľa Gilberta Keitha Chestertona.

Navyše, Lewisovým kolegom bol John Ronald Reuel Tolkien (dnes známy vďaka fantasy sérii Pán prsteňov, v ktorej tiež možno nájsť kresťanské alúzie) – práve ten často s Lewisom diskutoval a polemizoval o rôznych, aj náboženských otázkach.

Postupne sa C. S. Lewis stal teistom, neskôr – „kopajúc a kričiac“ – kresťanom. Mal vtedy presne 33 rokov. 

O viere žoviálne

Postupne vydal množstvo kníh, ktoré rozprávali o (jeho) viere v Boha. Dokonca si vďaka nim vyslúžil povesť jedného z najväčších apologétov 20. storočia.

Medzi najznámejšie z nich patria K jadru kresťanstva (v ktorej sa pokúsil vyargumentovať, prečo práve kresťanstvo je najpravdivejším náboženstvom), Veľký rozvod (metaforicky v ňom priblížil večný život) či Rady skúseného diabla (listová konverzácia diabla, ktorý sa snaží neskúsenému „kolegovi“ vysvetliť, ako najľahšie dostať smrteľníkov do pekla).

„Je len jedno dobro, a to je Boh. Všetko ostatné je dobré, keď to hľadí k nemu, a zlé, keď sa to od neho odvracia.“ (z knihy Veľký rozvod)

Najviac ho však preslávila séria kníh o kráľovstve Narnia (do ktorého sa vchádzalo napríklad cez šatník); alegoricky v nich predstavil svet kresťanstva a jeho hodnôt.

Hoci jeho diela s nadšením číta mnoho katolíkov, pravda je, že sám Lewis inklinoval skôr k anglikánskej viere, hoci do konca života vraj uvažoval nad konverziou ku katolicizmu, ktorého mnohé koncepty (očistec, smrteľný hriech) prijímal aj vo svojej tvorbe.

Veľké lásky, veľká bolesť

V živote zažil dve veľké lásky.

Jane Mooreová bola matkou jeho priateľa Paddyho, s ktorým býval počas vojny na izbe.

Keď ten padol, Lewis šiel Jane navštíviť, pretože s Paddym si sľúbili, že keď jeden umrie, druhý sa postará o jeho rodinu.

Lewis si ju obľúbil ako matku (dokonca ju tak oslovoval aj v listoch) a vďaka nej bolo porazené jeho „nepriateľstvo s emóciami“.

S Jane staršou o 27 rokov sa priatelil až do jej smrti; od roku 1930 žili v tom istom dome spolu s jej dcérou a Lewis ju vraj každý deň navštevoval aj po tom, čo bola pre demenciu presťahovaná do sanatória.

Ľúbostný cit v ňom prebudila jediná žena - Joy Greshamová.

Najprv ju považoval za dotieravú intelektuálku, uzavrel s ňou však formálny sobáš, aby nemusela emigrovať do Ameriky.

Rozvedená matka dvoch synov, ktorú s Lewisom spájala skúsenosť konvertizmu, si postupne získala jeho srdce – v tom čase jej však, žiaľ, zistili smrteľnú chorobu.

Cirkevný sobáš sťažovala jej minulosť; za Lewisa sa mohla vydať aspoň na smrteľnom lôžku.

Ako zázrakom sa jej polepšilo a so spisovateľom prežili ako manželia ešte 4 roky – v roku 1960 zomrela a Lewis pod pseudonymom vydal dielo O zármutku, ktoré analyzovalo jeho pocity straty a bolesti.

Staral sa tiež o oboch jej synov – jeden ostal kresťanom, druhý sa vrátil k pôvodnej viere svojej matky, judaizmu.

Osudovú lásku tohto autora približuje aj film z roku 1993 Krajina tieňov, v ktorom Lewisa stvárnil Anthony Hopkins.

Sám Lewis zomrel v roku 1961 na zlyhanie obličiek – presne v ten istý deň, ako bol zavraždený prezident John Fitzgerald Kennedy.

Lewisove diela doteraz preložili do 30 jazykov a viaceré z nich boli sfilmované.