Pustovník – Slzy zeme

Zodpovednosť za druhých. Zodpovednosť za ľudské životy. A hlavne to, že ľudia od neho očakávajú viac, ako im môže dať. Pustovník – hrdina, ktorý povstal z vlastného popola. Hrdina, ktorý aj napriek očakávaniam robí chyby či sám padá a je bezradný.

Slzy zeme sú druhým dielom zo série Pustovník od katolíckeho kňaza Vladimíra Štefaniča. Kniha sa začína akýmsi „doplnkom“ – rozprávaním o Matúšovi Píšťalkárovi. Krátky, a predsa intenzívny príbeh, ako sa z večne zasneného rojka po „rýchlokurze“ dospievania stáva pán Svetlice. Cesta, ktorou musí prejsť každý z nás.

V závere prvej knihy (Muž s leopardom) sme sa tešili z vyhranej bitky, ale v kostiach cítime falošný pocit bezpečia. Aj preto hneď v úvode Sĺz zeme sa síce nakrátko, ale o to desivejšie objavuje Asihada. Aby nás vystrašila a pripomenula nám svoju hrozivú moc.

Kto si myslí, že už pozná všetky tajomstvá tohto napínavého príbehu, ostane opäť zaskočený. Prvá polovica príbehu prináša viac otázok ako odpovedí. Jedno tajomstvo za druhým: zrada a slzy zeme, stratený prvorodený syn, nezmyselná brutálna vražda, nočné mory o drakovi či ešte tajomnejšia Slnečnicová pani.

Táto časť je veľmi dynamická. Na opisy a vnútorné pochody postáv akosi niet času. Dej sa rýchlo zamotáva a je potrebné konať ihneď. Každý z hrdinov prežíva svoju vnútornú drámu, v ktorej dokáže nájsť občas každý z nás kúsok seba.

Vyčítame si veci, za ktoré nemôžeme (Pustovník). Chceme pomôcť ľuďom, ktorým pomôcť nedokážeme (Liana). Vnútorná premena, pri ktorej nás upodozrievajú z pretvárky (Šedý). Láska, ktorá nenúti, ale chápe a dáva slobodu (Patrícia, Diana).

A osud osady bez mena núti premýšľať o zmysle ľudského života, smrti či starobe. Citlivosť v komunikácii, v prístupe k druhým, opatrnosť v dávaní sľubov i súcit v utrpení. To sa nedá naučiť z kníh. To musí človek zažiť. Nielen v príbehu Sĺz zeme, ale aj v reálnom živote. Nože brúsia diamantom a ľudské srdce utrpením.