Staviteľ kostolov tvoril z betónu krásu

Správu o smrti Gottfrieda Böhma potvrdil syn Paul, tiež architekt. Gottfried Böhm pokračoval v rodinnej tradícii – sakrálne stavby staval aj jeho starý otec a otec Dominik (1880 – 1955).

Sakrálne stavby

Prvým dielom ani nie 30-ročného Gottfrieda Böhma, dokončeným v roku 1949, bola kaplnka „Madona medzi ruinami“, ktorá je dnes súčasťou múzejného komplexu v Kolíne nad Rýnom a ktorá okrem iného zobrazuje obnovu zničeného mesta po vojne.

Kaplnka bola postavená na mieste kostola z raného stredoveku. Do Böhmovho návrhu boli zakomponované zvyšky ruín starého kostola a socha Panny Márie z 15. storočia, takže nová kaplnka opäť nesie jej meno.

V dokumentárnom filme Láska k betónu – rodina Böhmovcov z roku 2014 senior rodu okrem iného povedal, že „hromady ruín vtedy vyžarovali akúsi krásu. Bol to svet hôr, ktorý ma fascinoval“. Podobne ako „Madona medzi ruinami“ aj jeho ďalšie stavby vytvárali akýsi dialóg medzi starým, často tragicky zničeným svetom a novou realitou.

Princ Richard, člen britskej kráľovskej rodiny, ktorý bol sám architektom, na to upozornil, keď Gottfriedovi Böhmovi v roku 1986 v Londýne odovzdal Pritzkerovu cenu. Ocenil „istotu, s akou sa nové štruktúry (v Böhmovom diele) spájajú so starými, a tak spájajú minulosť s budúcnosťou“.

Jeho najznámejším projektom je katolícky Kostol pútnikov v Neviges pri Wuppertale v severozápadnom Nemecku, známy ako Wallfahrtsdom alebo Mariendom. Táto sakrálna stavba bola dokončená v roku 1968 a bola postavená v takzvanom brutalistickom štýle Gesamtkunstwerk.

Jej betónová strecha sa prirovnáva k stanu, krištáľu alebo ľadovcu. Kostol, ktorý je jedným z najväčších v Európe severne od Álp, pojme osemtisíc veriacich. Americký architekt Donald E. Olsen v roku 1981 ocenil jeho „schopnosť dematerializovať masívnu štruktúru súčasnej betónovej technológie prostredníctvom jej hmoty, tvaru a modulácie svetla“.

Podľa New York Times bol Gottfried Böhm jedným zo sedemnástich architektov, ktorí predložili návrhy budúceho Kostola pútnikov. Jeho práca oslovila najmä predsedu poroty, kardinála Josepha Fringsa, ktorý v tom čase sotva videl, a tak si prstom prezeral krásu makety.

Vedľa La Chapelle Notre Dame du Haut (1955) od Charla Le Corbusiera sa Kostol pútnikov v Neviges považuje za jeden z najvýznamnejších chrámov postavených v 20. storočí.

Život

Gottfried Böhm sa narodil 23. januára 1920 v Offenbachu nad Mohanom neďaleko Frankfurtu nad Mohanom ako najmladší z troch synov architekta Dominika, ktorého otec tiež vykonával toto povolanie. V roku 1939 bol odvedený do Wehrmachtu, ale o tri roky neskôr sa vrátil do Nemecka pre zranenia, ktoré utrpel v Rusku.

O tejto časti svojej minulosti hovoril zriedka, ale v roku 2014 v dokumentárnom filme spomenul ťažké, krvavé boje vo Vysokých Tatrách. Po demobilizácii študoval na Technickej univerzite v Mníchove, ktorú ukončil v roku 1946, a študoval aj na miestnej Akadémii výtvarných umení.

Neskôr pracoval v otcovej spoločnosti, ktorú prevzal po jeho smrti v roku 1955. V roku 1948 sa oženil s architektkou Alžbetou Haggenmüllerovou, ktorá mu neskôr pomáhala s jeho projektmi. Mali troch synov, všetci sú tiež architekti.

V roku 1951 sa Gottfried Böhm presťahoval do Spojených štátov amerických a krátko pracoval v dizajnérskej kancelárii v New Yorku. Po návrate do Nemecka pôsobil v rokoch 1963 – 1985 ako profesor na Technickej univerzite v Aachene.

Gottfried Böhm vytvoril budovy nielen v Nemecku, ale aj v Los Angeles, Bostone, Tokiu a Turíne. Časom vo svojej tvorbe čoraz častejšie používal sklo. V roku 1995 nazval denník New York Times jeho návrh šesťposchodového obchodného domu Peek and Cloppenburg v Berlíne „príkladom toho, ako bude Berlín vyzerať v budúcnosti“.

Navrhol aj sklenenú pyramídu v Ulmskej knižnici. Podľa New York Times však „pán Böhm bude známy predovšetkým ako staviteľ kostolov“. Vo videu venovanom „Madone medzi ruinami“ architekt povedal: „Je ťažké si predstaviť, že život sa smrťou nekončí. Cirkvi tu majú čo povedať, cítite spojenie s nejakou vyššou a vzdialenejšou realitou.“