Už nie je Róma a Slováka

Žasnem.

Už dlhšie.

A zakaždým nanovo.

To, čo robí Umelecké centrum F6, tu vari ešte nebolo.

Spoločenstvo, formácia, evanjelizácia, vlastná (prevažne hudobná) tvorba, dokonca festival – aj takýmito prostriedkami zbližujú slovenský a rómsky národ.

Z ich snahy necítiť umelú angažovanosť, tendenčnosť, lobby – naopak.

Keď si pozriete ktorékoľvek z ich videí, vypočujete ktorúkoľvek pieseň (odporúčam napríklad Zaplav ma láskou) či bližšie si posvietite na ktorúkoľvek ich aktivitu, akiste vás tiež ovanie duch radosti, pokoja a nádeje.

Týmto ľuďom sa skrátka darí to, čo sa už roky nedarí politikom a mnohým na to určeným inštitúciám – úspešne asimilovať Rómov.

Akiste preto, lebo tá asimilácia sa netýka len slovenskej spoločnosti, ale i (a predovšetkým) Božieho kráľovstva.

Bez toho, aby si to mnohí všimli, nám vzniká generácia uvedomelých, zbožných Rómov, celý nový Boží ľud, ktorý svedčí nielen slovami, ale hlavne svojím životom.

Krásne je, že títo ľudia dokážu premieňať a inšpirovať aj Slovákov – a vytvárať medzi majoritou a minoritou nie provizórne, ale pevné mosty.

Lebo tak, ako v Kristovi už nie je ani Grék, ani Žid (porov. Kol 3, 11), v Kristovi nie je ani Slovák či Róm – všetci sme jeho milované, rovnocenné deti.

Otázka je – vieme a chceme to prijať?