Veronika Rabada: Trend folklóru raz pominie

Už viete, ako budete sviatkovať? 
Určite veľkým oddychom a pokojom v kruhu rodiny, pretože mám pred sviatkami veľmi hektické obdobie. Koncertná šnúra sa mi končí 21. decembra. 

Pochádzate z východného Slovenska; cítite sa prijatá aj u západného publika? 
Jedno leto sme hrali skoro celý čas na Orave. Cítim sa prijatá, lebo mám pocit, že táto hudba vie osloviť mnoho ľudí bez ohľadu na to, z akej časti Slovenska pochádzajú. 

Pripadáte mi ako slovenská verzia ukrajinskej speváčky Ruslany – temperamentom aj folklórnou inšpiráciou, ktorú cítiť vo vašej tvorbe. Bol to zámer? 
Viete, že áno? (smiech). Ešte v pôvodnej kapele Hrdza sme mali istý čas zámer, aby to bola taká Ruslana. Páči sa mi jej temperament a teším sa, že ste ho vycítili. 

Prečo ste sa vlastne rozhodli začať sólovú kariéru? Čítala som verziu, že preto, lebo sa do vás zaľúbil člen kapely a váš manžel žiarlil, ale to ste zrejme mysleli ako špás. 
Áno, bol to vtip (smiech). Jednoducho prišiel čas, keď sme si povedali, že sa naše hudobné cesty rozdelia. Hrdza robí svoje veci, fandím im a tiež robím to, čo ma baví.  

Obklopujem sa dobrými ľuďmi a muzikantmi, ktorých to baví tiež, a myslím, že máme z toho všetci radosť.

Ste vyštudovaná herečka, ale rozhodli ste sa rozbehnúť kariéru speváčky. Neľutujete toto rozhodnutie? 
Nie, vôbec. Možno ešte príde čas, že si zahrám, ale ja som už na vysokej škole spievala, stále som koncertovala, preto sa so mnou ťažko dohadovali na termínoch.

Už vtedy ma kategorizovali viac ako speváčku než herečku.

Ale keď dostanem nejakú zaujímavú hereckú ponuku, rada si zahrám. 

Nebáli ste sa vtedy ako mladý človek začať spevácku kariéru? Nechýbala vám väčšia istota v rámci zamestnania? 
V kapele som začala spievať ešte ako devätnásťročná. Stále som verila tomu, čo som robila. Pristupovala som k tomu veľmi mladícky.

Rok predtým ako som ukončila školu, som sa vydala, potom som už čakala prvé dieťa (promovala som ako tehotná) a až vtedy som sa začala pýtať, čo budem robiť.

V podstate som však z toho kolotoča nevypadla, len na jeden mesiac po pôrode, potom som opäť spievala.

Postupne som tiež začala učiť na ZUŠ-ke.

Ako svoje rozhodnutie vidíte spätne? 
Som veľmi spokojná. Hoci je to super, stále verím, že to bude čoraz lepšie, aby ma spev dokázal uživiť a mohla by som sa ešte viac venovať muzike.

Ak by som nemala takýto cieľ, asi by som to nerobila. 

Čo vás motivuje vytrvať v ceste, ktorú ste si vybrali? 
Snažím sa skrátka žiť a fungovať. Som typ človeka, ktorý veľmi nerieši, čo bolo. Rýchlo zabúdam na zlé.

Snažím sa tiež neplánovať veľmi dopredu. Viackrát sa mi stalo, že sa končil rok, ja som si vravela, že ten ďalší bude lepší – a stalo sa presne niečo opačné.

Prestala som teda rozmýšľať nad tým, čo bude, aby som nebola sklamaná.

Žijem pre daný moment. Nie nejako bezducho, ale skrátka sa snažím vychutnávať to, čo práve prežívam. 

Kam by ste sa chceli v rámci svojej kariéry ešte posunúť? 
Naša hudba vzniká dosť spontánne, nefunguje na vypočítavosti.

Napríklad teraz je moderné robiť folklór a všetko s tým spojené. My sme však už pred šestnástimi rokmi robili s pôvodnou kapelou podobnú fúziu moderného, rockového s ľudovým, tradičným.

Vyslovene hudobné ciele nemám; chcela by som len robiť stále nové pesničky, nešpekulovať dlho nad nimi, nechať ich, nech si žijú svoj život. 

Veľmi sa tiež teším, že nám vznikol vianočný album. Niektoré kapely ho majú po rokoch účinkovania na scéne, my sme ho mali rok po tom, čo sme spustili projekt Veronika Rabada. 

Spomenuli ste trend folklóru, alúzií naň – vnímate ako výhodu, že je dopyt po niečom, čo už dlhšie robíte, alebo skôr ako potenciálnu konkurenciu? 
Aj, aj. Samozrejme, teším sa, že folklór zažíva renesanciu a dostáva sa tak medzi mladých.

Je mi však ľúto, že sa trošku zneužíva hudobníkmi, ktorí s ním dovtedy nemali veľa spoločného.

Raz to však pominie a my si ďalej budeme robiť svoje. 

Máte spätné väzby od fanúšikov? 
Podľa ich reakcií na koncertoch usudzujem, že sa na našej tvorbe bavia. Aj po koncerte sa chcú fotiť.

Pozitívne sú aj reakcie na sociálnych sieťach. Teším sa, ak si niekto pustí naše cédečko pri upratovaní a zlepší mu to náladu.

Zatiaľ mám iba dobré rekacie; ale možno len ľudia, ktorí sú okolo mňa, nepustia ku mne tie zlé (smiech).

Myslím, že každého umelca teší, keď sú ľudia vďaka jeho tvorbe spokojní a šťastní. 

Plánujete expandovať aj na zahraničný trh? 
Keďže mám rodinu, neplánujem. Boli sme s našou hudbou v USA či v Berlíne, ale preraziť tam nepotrebujem.

Keby sa však nejaká pesnička ujala, určite by som sa tomu nebránila (úsmev). 

V podstate máte skromné priania. 
Som taká skromná (smiech).

Jasné, keď som bola mladá, snívala som, že budem muzikálová speváčka, ale už mám čo-to za sebou, som matka aj manželka, a myslím, že už viem reálne vyhodnotiť situáciu. Na čo človek má a na čo nemá, čo ho čaká, koľko energie má do toho investovať, aby nebol zbytočne sklamaný.

Ale, samozrejme, že úplne som snívať neprestala.